Nedávno utrpel úraz, lebo ho napadol starosta Veľkého Lipníka za to, že pomaľoval pamätník komunistického prokurátora Jána Pješčaka. Košický výtvarník a aktivista Ľuboš Lorenz.

Čítať o sebe denne desiatky článkov, že som (politická) mŕtvola, zabalím to. No je tu ešte čosi. Otázka, aké morálne dilemy riešia Kaliňák a jeho partneri (komplici). Ak vôbec.

Biľakom sa to iba začalo, tých pamätníkov neslávne slávnych rodákov akosi povážlivo pribúda. Čo majú spoločné Ján Pješčak, Ján Čarnogurský a Štefan Harabin? Všetci sú právnici. A Zamagurie je ich rodný kraj. No iba jeden tam má pamätnú tabuľu. Teda, mal.

Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu. I jedli a všetci sa nasýtili, ba ešte sa nazbieralo dvanásť košov odrobín, čo po nich zostali. Tak o tom zázraku píše evanjelista Lukáš.

Dve mená mladých volov znejú ako prezývky členov rozprášeného mafiánskeho gangu černákovcov. Napokon, spája ich Horehornie, kraj hôrnych chlapov a vymierajúcich vrchárskych dedín.

Ako môže jeden človek, reportér, vydať silné autentické svedectvo o šestine sveta, akou bol Sovietsky zväz? Jednoducho. Desiatky rokov sa túla po Impériu. A hovorí s ľuďmi.

Levoča s hradbami dlhšími než má Praha a s najvyšším gotickým oltárom na svete je klenotom našich stredovekých miest.

Nikdy sa nepovažoval za Holanďana, Nemca, Angličana či Taliana. Cítil sa kozmopolita, čo vtedy znamenalo Európan. Desiderius Erazmus Rotterdamský zomrel pred 480 rokmi 12. júla 1536. Pre Európu sa stal symbolom boja za modernosť.

Daniel Lipšic hovorí o kauze „Bašternák“. Podľa neho sú do nej zapletené politické špičky Smeru, ktorým tento muž slúži ako osobná práčka špinavých peňazí.

Tie miesta dôverne poznám. Teraz sa s hrôzou pozerám na fotografie letiska v Istanbule po nočných explóziách a streľbe.