37 ročný hasič z Českej republiky žije už 148 dní bez srdca, ktoré mu lekári museli vyoperovať vzhľadom na rakovinový nádor na tomto životne dôležitom orgáne. Zatiaľ sa nikomu na svete nepodarilo takú dobu prežiť s umelým srdcom. Muž teraz čaká na transplantáciu srdca a verí, že príde čas, keď bude žiť normálnym životom. /Podrobnosti si môžete prečítať na: file:///Users/wpress13/Desktop/Světový%20unikát:%20Po%20operaci%20v%20IKEM%20žije%20muž%20už%20148%20dn%C3%AD%20bez%20srdce%20%7C%20Věda%20%7C%20www.lidovky.cz.webarchive

Tak zvaný "rómsky problém" neriešim. Medzi Rómami však mám zopár kamarátov a veľmi by som chcel, aby sa im žilo lepšie.

Nechcem zneužívať blog .týždňa na propagáciu mojej kapely Živé kvety, ale nemôžem inak. Cez víkend nás kamarát upozornil, že Peter Cmorík spieval na predvolebnom mítingu neznámu pieseň, ktorej slová pochádzajú z našej skladby Bez konca z rovnomenného albumu, no hudba bola úplne iná. Skoro ma porazilo!

Všetci spoloční priatelia hovorili: "S Václavom je zle." Tak zle to s ním bolo, že dnes zomrel. A všetko sa zmenilo. Václav je v nebi s Magorom.

V najbližšom .týždni bude rozhovor s holandskou fotografkou Illou van Oijen, ktorá od roku 2006 žije na Slovensku, fotografuje a robí veľa zaujímavých vecí.

Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine v roku 1944, do roku 1962 žil v Liptovskom (Svätom) Mikuláši, v roku 1968 emigroval do Londýna. Do roku 1998 pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Hovorí Ivan Štípala.

Milióny rokov sme žili v sexuálne uvoľnenom, lenivom, beztriednom paleolitickom raji, pokiaľ nás z neho do krutej reality plnej vojen, driny od svitu do mrku, chudoby, chorôb, žiarlivosti a monogamie neuvrhlo poľnohospodárstvo!

Niekoľko rokov som žil v Moskve. Mal som ju rád, lebo je jedinečná, národnosti a kultúry sa tam miešajú rýchlejšie ako drahé drinky v nejednom snobskom bare. No kým Moskva sa ma snažila získať roky, urputne bojovala s mojimi zmyslami, Petrohrad u mňa triumfoval okamžite. Nemyslím teraz jeho architektúru, ktorá je väčšinou dielom západných architektov. Nenarážam ani na klišéovité porovnanie s Benátkami. Petrohrad zabodoval úchvatnou atmosférou.

Šesťdesiatdva dní bojov pri Liptovskom Mikuláši v zime a na jar 1945 bolo po bojoch na Dukle druhou najväčšou bojovou akciou 1. československého armádneho zboru v ZSSR. Sprevádzali ju tisíce obetí, urputná nemecká obrana a chybné rozhodnutia nášho velenia.

Pred 60 rokmi zomrela vo väzení Emma Olbrichová. O jej životnom príbehu píše Veronika Lagová vo svojej knihe Smrť za mrežami. Pochádzala z desiatich detí z rakúsko-moravskej rodiny. Od svojich 13 rokov žila na Slovensku, na fare, kde sa ich rodina počas prvej svetovej vojny usadila. V čase druhej svetovej vojny zamerala Emma svoju pozornosť na prenasledovaných ľudí židovského pôvodu. Tým, ktorí sa ukrývali v Borskom Svätom Mikuláši a okolitých dedinách, nosila jedlo z fary. Zabezpečila tiež úkryt miestnemu lekárovi s manželkou a ich dcéru neskôr odviedla k svojej sestre do Cerovej, kde sa až do skončenia vojny skrývala.