Reportáž Andreja Bána ocenená Novinárskou cenou z roku 2012 približuje hlbšie súvislosti vlády Erdogana. Už vtedy boli zrejmé niektoré veci, ktoré vychádzajú na povrch až dnes.

Poslanec Milan Mazurek nám chce opäť potvrdiť, že hliadky vo vlakoch sú správna vec a ako ich tam potrebujeme. Jeho video dosiaľ zhliadlo 130 000 ľudí a malo takmer 3 000 zdieľaní.

„Ako som hovoril, netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá. Aj to je niečo prirodzené.“ Aké jednoduché. A presné.

Pozerám krátky dokument o tom, ako starosta obce Veľký Lipník brutálne zhodil výtvarníka Lorenza zo smetného koša, keď vodovkami „ničil“ pamätnú tabuľu komunistického pohlavára Pješčaka (ktorú si pre istotu umiestnili v trojmetrovej výške, no, asi nemali úplne čisté svedomie.)

Nájde si ma vždy. Je to vždy ten istý lumen, aj keď úplne iný. Keď sa do mňa pustí, neviem ako sa brániť. Vyhrať môžem, len keď ma doženie do miest, kde už nemám čo stratiť.

Keď hovorí o viere a o Bohu, tlačia sa jej do očí slzy. V Poprade sedáva na lavičke a vychutnáva si život. Zvláštne šaty si šije sama a nedá na ľudské reči – Elena Lajmontová.

Je to len móda, alebo o nás tetovanie čosi vypovedá? Sú ľuďia posadnutí kérkami a potom sú takí, ktorým pripadá absurdné dobrovoľne si tetovať vlastnú kožu.

Toto leto sme zázračne skočili z jedného festivalového zázraku do druhého. Ak je Pohoda sci-fi zázrak, ktorý prorokuje Slovensko roku 3020, český Vlčkovicefest pôsobí skôr ako bájny návrat do čias predvojnovej ľudskej ohľaduplnosti. 

Riaditeľ letného hudobného festivalu Viva Musica Matej Drlička, ktorého snahou je ukázať klasiku inak, sa v manažovaní našiel, baví ho, ale označenie manažér nemá veľmi rád, pripomína mu to tých postsocialistických hochštaplerov v ružových oblekoch.

„Dobre ste hrali,“ prihovorila sa mi mladá žena na detskom ihrisku pár dní po koncerte pre migrantov, ktorý sa konal na Hviezdoslavovom námestí minulý rok: „Videla som fotky v novinách aj z tej druhej demonštrácie, z tej náckovskej a takí škaredí ľudia všetko! To sa nedá porovnať!