Je dosť zvláštne povedať, že som sa náhodou ocitol na pláži na Bali, ale stalo sa. Musel som byť pracovne v utorok v Kuala Lumpure a v sobotu v Jakarte. Nikdy predtým som nebol v Ázii, ale zadíval som sa na Google Maps, všimol si, že Bali je tak nejako uprostred a vzápätí som istil, že s ázijskou obdobou Ryanairu ma vyjde dodatočná letenka na 30 dolárov.

Ešte za komunizmu odišiel za manželkou do USA a možno aj preto je témou jeho filmov hľadanie domova. V Amerike učí na prestížnej filmovej škole a dúfa, že filmy o Rómoch budú nakrúcať Rómovia. Filmár Mišo Suchý.

Dušan Mitana je môj dlhoročný kamarát a naše priateľstvo neskalilo ani to, že som istý čas bol vydavateľom jeho kníh. Mám ho rád od Psích dní, ale nemyslím si – ako veľká časť našej kritiky – že Mitana je iba brilantný poviedkar. Naopak, som presvedčený, že ako románopisec, autor veľkej a ambiciózne

Whisky a Sveťo Korbeľ sú dušou Slobodnej Európy a jedinými pôvodnými členmi tejto punkovej a rokenrolovej kapely, ktorej vyšiel po rokoch čakania nový album Štvorka.

Riaditeľ Maďarského inštitútu v Bratislave István Kollai má diplom historika aj ekonóma. O slovensko-maďarské vzťahy, o ktorých píše i pre .týždeň, sa začal zaujímať na univerzite vďaka seminárom nášho stĺpčekára, profesora Csabu Gy. Kissa.

Keď sa gazdinke nechce príliš vymýšľať, a napriek tomu potrebuje zasýtiť doma hladné krky, stačí vysloviť dve zázračné slovíčka. Všetkým sa hneď rozleje blažený výraz po tvári. Kto neverí, nech číta nahlas a pozoruje okolie: francúzske zemiaky.

Keď som ako neplnoletý mladík navštívil prvýkrát Prahu, vyzerala ináč ako dnes. Napriek zapľuvanosti, špine, absurdnosti červených hesiel a šedivosti olupujúcich sa fasád som sa do nej zamiloval.

Narodila sa v Budapešti, vyrastala v Košiciach, študovala v Bratislave, žije v Rio de Janeiro, kde pôsobí ako kurátorka v Museo Nacional de Bellas Artes. Cíti sa privilegovaná, že sa môže venovať tomu, čo má rada. Zuzana Trepková-Paternostro.

Prvého januára 2014 uplynie 95 rokov od narodenia amerického spisovateľa J. D. Salingera. Hoci doteraz poslednú poviedku publikoval v júni 1965 v časopise New Yorker a 27. januára 2010 zomrel, zdá sa, že jeho dielo ešte zďaleka nie je ukončené.