Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jaroslav Haščák ide do väzby.

István Kollai: Moje sú pokojné vody

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

Riaditeľ Maďarského inštitútu v Bratislave István Kollai má diplom historika aj ekonóma. O slovensko-maďarské vzťahy, o ktorých píše i pre .týždeň, sa začal zaujímať na univerzite vďaka seminárom nášho stĺpčekára, profesora Csabu Gy. Kissa.

Agendu si plánujem.
Spisujem si zoznam úloh, zoznamy, to je moje. Mám rád, keď je všetko do detailov pripravené, rozčuľuje ma, keď sa stane niečo nečakané. Rád robím okolo seba poriadok, nemôžem odísť od neuprataného stola. Ako študent som nebol taký detailista, trošku som sa stal byrokratom.

Pochádzam z Budapešti,
ale posledných desať rokov chodíme k Balatonu, kde sme kúpili starú pivnicu z roku 1819. Na sever od jazera boli kompletne opustené dedinky, veľa Budapešťanov si tu niečo kúpilo a dalo regiónu nový impulz. Obľúbili sme si to tam a začali dorábať Cabernet Sauvignon. Otec nie je vinohradník, je lekár, niekoľko kamarátov v prvých rokoch asi nemalo najlepší chuťový zážitok, ale to už je minulosť, teraz už robíme dobré víno.

Na Slovensku som tri a pol roka a neľutujem.
Najradšej chodíme s manželkou na výlety do Turčianskej doliny, na Liptov, Oravu, na bicykloch do Rakúska. Občas sa zabudnem, chcem vedieť, čo je ešte v ďalšej dedine, v ďalšej a ďalšej. Na spiatočnej ceste si potom sľubujem, že nabudúce trasu lepšie naplánujem. V Bratislave sa rád prechádzam po meste, objavujem, všetko je tu pre mňa nové. Mám rád Obchodnú ulicu, je to trošku také balkánske, ale ide viac o prechádzky ako o nakupovanie.

Antikvariáty mám rád.
V Banskej Štiavnici je jeden dobrý, tam som si kúpil dvojjazyčné historické učebnice, v Nitre som tiež našiel dobré staré knihy, nemecké, maďarské a odkedy viem čítať po slovensky, tak hľadám aj slovenské. Ale čítať po slovensky, to je pre mňa cvičenie, nie relax.

Rád sa dobre najem,
aj to je u mňa nový fenomén, ísť do dobrej reštaurácie, do koliby, niečo dobré zjesť. V Lonely Planet tomu hovoria splurge – márnotratnosť – backpackerom tam odporúčajú nielen lacné jedlo a  ubytovanie, ale aj miesta, kde si to môžu naplno užiť, vychutnať. Nie som veľký gurmán, najradšej mám vyprážaný syr a špagety, z maďarských jedál perkelt. Halászlé? To ani nie, skôr harcsa paprikás, paprikáš zo sumca, ten robia veľmi dobre aj v Pišta čárde vo Freshmarkete. Najviac však milujem sobotné raňajky – cez týždeň sme rozbehaní, ale na sobotu nakúpime spišské párky a robíme si veľké hody.

Mimo práce som sa stal trošku pohodlným človekom.
Je len otázka času, keď sa to prejaví na tele. Minulý rok som často chodil na plaváreň, zaplával som si a išiel som do vírivky. Postupne som zistil, že radšej sedím tam, ako plávam. Na Vianoce som si od rodičov vypýtal veslársky trenažér, ešte som ho nepoužil, ale jedného dňa určite! Veľakrát som sa plavil po malom Dunaji severne od Budapešti, teraz sme si požičali kajak na Karloveskom ramene, ale splavy a adrenalínové športy nemám rád, moje sú pokojné vody.

Konfliktom a nahnevaným ľuďom sa snažím vyhnúť,
aj keď nie vždy sa to dá a asi to ani nie je dobré, lebo ten hnev zostane vnútri. Viem, že sa nedá dosiahnuť, aby boli všetci ľudia spokojní, ale mám silnú potrebu byť s každým zadobre. Či náhodou nie som prostredný súrodenec? Som. Mám staršiu a mladšiu sestru. Páči sa mi, ako žijú moji príbuzní, celá naša rozvetvená rodina, často sa snažíme stretávať. Žijú viac-menej obyčajné životy, a to si veľmi vážim, najmä keď vidím, koľko ľudí si nevie nájsť svoje miesto v živote, aké problémy osobné, pracovné či vzťahové prežívajú. Vážim si moju rodinu, mojich blízkych a naše pohodové vzťahy.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite