Je sobota, 25. júl. Presne pred 168 hodinami silný vietor na letisku v Trenčíne strhol O2 Arénu a tragicky definitívne ukončil trinásty ročník festivalu Bažant Pohoda. Sedem dní o udalosti (a o Pohode vôbec) čítam, počúvam, uvažujem.

Dnes sa začne Pohoda

Najprv som sa dočítal, že Gustáv Husák položil základy, na ktorých stojí dnešné Slovensko. O dva dni neskôr prehovorila ruská novinárka Ľudmila Savčuková, ako pracovala v ruskej továrni na trolov, z ktorej ju vyhodili práve preto, že o tom hovorila. Ďalší deň nám oznámilo dvesto donských kozákov, že sa vydávajú na koňoch po stopách Nočných vlkov, aby oslávili v auguste sedemdesiate výročie dobytia Berlína a že nás pri tej príležitosti poctia svojou návštevou. A že druhá, menšia skupina bude demonštrovať dvesté výročie ruského víťazstva nad Napoleonom pochodom na Paríž.

Zabudnite na moment na filmových Päťdesiat odtieňov. A teraz, keď sú decká preč, pozrime sa na niečo iné, čo sa práve deje v mene oslobodenia ženského sveta. Potrebuje to totiž malé vysvetlenie.

Asi ani David Cameron nečakal, s akým prehľadom jeho strana vyhrá voľby. A tu to máte – konzervatívci dokonca posilnili. Tie predvolebné štácie, kde musel premiér zapojiť šarm na plné obrátky, asi predsa len neboli márne.

V jedno februárové predpoludnie prišiel Yves Bouvier do monackého sídla patriaceho jednému z jeho najlepších klientov. Očakával, že Dmitrij Rybolovlev, ruský miliardár a majiteľ futbalového klubu AS Monaco, mu vyplatí desiatky miliónov dolárov za nedávno získaný obraz od Marka Rothka s názvom Číslo 6 Violet, Vert et Rouge.

Prechádzkou k Pražskému hradu sa vítam s československými spomienkami, pri arcibiskupskom paláci s Havlovým fotografom Tomki Němcom a vnútri – s biskupom.

V ostatných dvoch týždňoch som prečítal niekoľko zaujímavých kníh o histórii viacerých slovenských obcí i miest. Čítanie som zavŕšil peknou reportážou kolegov Stratené Slovensko (.týždeň č. 27 / 2012). Teraz sa pokúsim o reflexiu užitočných prechádzok písaným slovom, sústredenými na dávnejšiu slovenskú históriu, v zrkadle súčasnosti.

Prezidenta síce korupčný spis priamo nespomína, celý život sa však správa tak, akoby bol neoddeliteľnou súčasťou systému Gorila. Tentoraz však zašiel Ivan Gašparovič priďaleko.