Tie skutočne pekné knižky o histórii niektorých liptovských, spišských či gemerských obcí a miest sú predovšetkým veľmi pozorne a poctivo spracovanými dielami z pier, písacích strojov, počítačov zväčša lokálnych neprofesionálnych historikov, kronikárov. Obsahové i faktografické ťažisko často výpravných publikácií je v podrobnom zaznamenaní histórie konkrétnej obce hlavne v XVIII. a XIX. storočí, pribrzdieva v tridsiatych rokoch XX. storočia a zvyčajne sa končí oslobodením a prvou polovicou roku 1945. Odvtedy akoby história neexistovala – a to, prosím pekne, prešlo takmer sedemdesiat rokov!
O lokálnej histórii, dokumentoch, udalostiach i predstaviteľoch znárodňovania, združstevňovania, kolektivizácie, o socialistickej výstavbe i miestnych neprávostiach a podobne, sa v knižkách nepíše takmer nič. O udalostiach od roku 1990 vôbec nič. Súčasnosť býva zvyčajne skresaná do niekoľkých strán o folklórnych súboroch a skupinách v obci, o „ľudovohudobných telesách“ či nejakej špecialite (zvyčajne kulinárskej). Nie o tom som však chcel.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.