Nie som historik a moje úvahy sa asi mnohým budú zdať príliš zjednodušené, možno detinské, či dokonca hlúpe. Čas ukáže.

Na palube lietadla leteckej spoločnosti China Eastern Airlines, ktoré sa v pondelok zrútilo na juhu Číny, bolo v čase nehody 132 ľudí. Nehodu zrejme nikto neprežil. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Dve radostné správy prebúdzajúceho sa roku tigra, hokejová medaila z olympiády a slabnúci vietor v Covidových plachtách. Počet hospitalizovaných pacientov postupne klesá, omicron potvrdzuje svoju mierumilovnú povahu. Odložíme vedu naspäť do komory na poličku, alebo svitá nám na lepšie časy?

Martin Husovský pred 15 rokmi založil jednu z mála našich rockových kapiel bez gitary – Komajotu. V legendárnom muzikantskom Lokále sa však rozprávame hlavne o divadle. Lebo práve tomu sa v poslednom čase prednostne venuje. Priznáva totiž, že na pesničky sa mu minuli témy.

Výsledky Oscarov sú v čase písania tohto článku vo hviezdach, ale vy ich už poznáte. Takmer s istotou si nejakú sošku uchmatol jeden z filmov, ktorý má u nás aktuálne premiéru v bežných kinách. Tých premiér bolo tento týždeň naozaj požehnane.

Od začiatku vojny na Ukrajine prešiel mesiac. Približne toľko trvá všeobecný spoločenský záujem o rolu Severoatlantickej aliancie. Volania po razantnejšej akcii na pomoc Ukrajine sú namieste, záväzkom NATO je však v prvom rade chrániť svojich vlastných občanov, čo môže viesť do appeasementu a politiky ústupkov, keď proti teroru Ruska priamo nezasiahneme.

V čase písania tohto textu sú to presne štyri týždne od začiatku agresie Ruska proti Ukrajine. Tie štyri týždne boli plné úplne rôznych vecí. Od strašných až po úžasné.

Byť ministrom obrany v čase mieru je dôležitá funkcia, ale byť ním v čase vojny je ťažká zodpovednosť. Jaroslav Naď sa s tým podľa našich aj zahraničných komentárov borí dobre. Ale...vydržíme?

Po každom zabíjaní zostávajú osobné i kolektívne pamäťové stopy. Putovanie po nich je nezriedka náročnejšie ako schopnosť prežiť v čase zabíjania. Chýba pôvodné odhodlanie a vášeň pre “svätú” vec, zostáva len bolesť, hanba a vina.

Po dlhom čase som mala možnosť navštíviť ružomberský cintorín aj s mojimi rodičmi. Pomaličky sme sa prechádzali cez uličky hrobov, zastavovali sa pri výzdobe, známych menách. Zašli do uličiek, kde odpočívajú naši príbuzní. Bolo to ako rodinné stretnutie. „Poď, ideme pozrieť moju starú mamu”. Aha, tak asi moju prastarú mamu.