Reportér Andrej Bán komentuje nečakanú návštevu Roberta Fica na macedónsko-gréckej hranici.

V tureckej provincii Hatay na hranici Sýrie, necelých tritisíc kilometrov autom z Bratislavy, žijú státisíce utečencov. Ušli pred zverstvami Asadovho režimu.

Džihádista, ktorý plánoval útoky v Paríži, bol z integrovanej rodiny, chodil do katolíckej školy, neskôr vyhľadával bary a dievčatá a mešitu nenavštevoval. Šokujúca zmena?

V meste Antakya v provincii Hatay robíme rozhovor s Helen Mould z medzinárodnej humanitárnej organizácie Save the Children o hroznej situácií detí počas vojny v Sýrii.

Dostal som ocenenie Biela vrana. Veľmi si to vážim. Vždy som sa smial, že piatok trinásteho je povera. Nie je. Od tohto hrozného piatka túžim v piete mlčať, no musím hovoriť.

Pomerne presne vieme, aký bol november ´89 v Bratislave alebo v Košiciach. Ale ako si na pád komunizmu spomínajú aktéri udalostí v menšom meste, akým je Zvolen?

Niežeby sme to nevedeli predtým, keď sa objavili prvé bilbordy Smeru s týmto heslom, no až minulý týždeň to plateným inzerátom v Novom čase povedali jasne a naplno. Musím reagovať.

Zdravotné sestry sú nejednotné a napriek hrozným podmienkam sa boja niečo podniknúť. Je to v súlade s atmosférou v tejto krajine. Niečo sa stane, až keď budú ľudia zúfalí.

Andrej Bán? Výnimočný fotograf, novinár, skvelý človek. Aj takto o ňom hovorili kolegovia na výstave jeho fotografií v rámci festivalu Mesiac fotografie.

Som tulák a svedok. Štvrť storočia prinášam ako fotograf a reportér príbehy obetí vojen, konfliktov, exodov a prírodných katastrof.