S fotografom Borisom Némethom sme dorazili do šedivého komplexu žilinskej nemocnice. Mali sme tam stretnúť jednu zdravotnú sestru, odfotiť ju a urobiť interview na tému Koho sklamal Fico do časopisu. Sestra bola veľmi nervózna. Obzerala sa v obave, že okolo môže ísť jej nadriadená. Po niekoľkých záberoch utekala späť do práce, kde ju čakalo veľa pacientov. Pár dní predtým som oslovil niekoľko ďalších sestier, ale odmietli. Ich nadriadení im viackrát dali pocítiť, že odpor či kritiku nestrpia. V jednej nemocnici dokonca museli podpísať papier, že do médií sa nevyjadria bez súhlasu zriaďovateľa. Poslúchli. A zostali tak v začarovanom kruhu strachu a útlaku.
Nechcem kategoricky tvrdiť, že trpieť nikdy nemá zmysel. Napríklad keď vláda rozbehne reformu, ktorá do istej miery bolí a žiada si čas s prísľubom systémovej zmeny k lepšiemu. Bolo by nesprávne búriť sa a nevydržať. Dokonca aj strach je niekedy potrebný. I keď to znie banálne: ak by ľudia necítili strach z toho, že po spáchaní trestného činu pôjdu do väzenia, tak by sme asi žili v ešte väčšom marazme, v akom sme teraz.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.