Málokedy sa stáva, že žánrový film, konkrétne triler, je aj filmom autorským. V prípade poľského Červeného pavúka dokonca výrazne autorský, keďže Marcin Koszałka (1970) nemá na svedomí iba scenár či réžiu, ale aj kameru a strih. Obdivuhodné, aj vzhľadom na nadpriemernú kvalitu snímky.

TREBA POCÍTIŤ HRDOSŤ na výstave Júliusa Kollera; TREBA SPOZNAŤ 12 statočných; TREBA OCENIŤ slovenské mandľové maslo; TREBA PODPORIŤ konanie dobra; TREBA SA POZERAŤ V TELKE Veselo s umierajúcim;

Začiatkom októbra prepukol medzinárodný literárny škadnál. Investigatívny novinár Claudio Gatti odhalil skutočnú totožnosť úspešnej autorky Neapolskej ságy spôsobom, akým sa odhaľujú kriminálnici. O kauze pre nás z Turína píše jej slovenská prekladateľka.

KNIHA Jicchok Lejbuš Perec: Šábesový poklad a iné poviedky; KNIHA Thomas Hylland Eriksen: Odpady; HUDBA Wilco: Schmilco;

Moja mama mala narodeniny. Milujem rodinné oslavy, lebo sa vždy stane niečo, čo ostane v pamäti. 

Rodina. Priestor pre najhlbšiu lásku i krutú nenávisť. Pre jemné dotyky aj boľavé údery. Pre vzájomnosť a tiež ubíjajúcu samotu uprostred ostatných. Miesto príchodov aj odchodov. Detstva a staroby. Života. A tiež smrti.

Každá vojna je fľandra. Nositeľka Nobelovej ceny za literatúru (2015), bieloruská spisovateľka Svetlana Alexijevič, si na jednu takú posvietila už pred štvrťstoročím. A dobre urobila.

Píše sa rok 1242. Uhorský kráľ Belo IV. s manželkou Máriou Laskarini žijú v očakávaní už svojho deviateho potomka. Nevedno prečo, ale kráľ sľúbil, že ak to bude dievča a jemu sa podarí vyhnať Mongolov z krajiny, zasvätí dievča Bohu. A narodilo sa dievča – Margita. 

„Štátna firma si prenajíma auto za cenu dvoch nových. / Zdravotná sestra odišla do Švédska. Bola som preťažená, hovorí. / Litva postaví múr na hranici s Ruskom. Rusi ponúkajú tehly.“

Janko je môj sused. Tu, sponiže ulice. Býva v starom dome, priamo na námestíčku. Žije sám, hoci má ženu a zo päť detí. Prečo som sa s ním spriatelila a prečo som ho začala fotografovať?