Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kauza Ferrante

.ivana Dobrakovová .časopis .kultúra

Začiatkom októbra prepukol medzinárodný literárny škadnál. Investigatívny novinár Claudio Gatti odhalil skutočnú totožnosť úspešnej autorky Neapolskej ságy spôsobom, akým sa odhaľujú kriminálnici. O kauze pre nás z Turína píše jej slovenská prekladateľka.

Kauza Ferrante BORIS NÉMETH Pokiaľ sme nevedeli, kto sa skrýva za pseudonymom Elena Ferrante, mohli sme si autorku predstavovať ako kaderníčku či mníšku alebo sanitára v nemocnici.

skutočnú totožnosť autorky ukrývajúcej sa pod pseudonymom Elena Ferrante sa snažia médiá zistiť, odkedy vydala svoj prvý román Amore molesto (1992). Objavili sa už desiatky hypotéz, od tých najabsurdnejších (americká prekladateľka Ann Goldstein, ktorá sa rozhodla knihu vydať najprv v preklade do taliančiny!) po tie pravdepodobnejšie (neapolská historička Marcella Marmo, ktorá sa venuje aj dejinám camorry). Medzi možných kandidátov vždy patrili aj taliansky spisovateľ Domenico Starnone a jeho žena, germanistka – prekladateľka Anita Raja, prípadne domnienka, že ide o ich spoločnú prácu. Na Starnoneho poukazovali aj počítačové programy schopné určiť anonymného autora podľa stylometrickej analýzy. Zistiť, ktorá skutočná osoba za ňou stojí, sa stalo všeobecnou hystériou.

follow the money

Elena Ferrante si anonymitu síce strážila, nedržala sa však v ústraní. Cez vydavateľstvo E/O komunikovala so svetom a sami jej vydavatelia, Sandro Ferri a Sandra Ozzola, sa vyjadrili, že zvedavosť čitateľov je prirodzená a podnietili ju, aby prezradila čosi viac o svojom zázemí. Tak vznikla kniha La Frantumaglia (2003), ktorá sa skladá zo zápiskov, spomienok na detstvo a rozhovorov poskytnutých médiám. Jej vyjadrenie, že „klamstvá úplne nezavrhujem, v živote ich považujem za osožné a príležitostne sa k nim uchyľujem, aby som sa ochránila,“ považoval investigatívny novinár Claudio Gatti za hodenú rukavicu.

„Zaujímavejšie bolo ticho, nemeno, netvár, nefotografie.“

Jeho zistenia vyšli 2. októbra paralelne v štyroch novinách, v talianskom denníku Il Sole 24 Ore, v nemeckom Frankfurter Allgemeine Zeitung, na francúzskej webovej stránke Mediapart a v americkom NYR Daily. Na rozdiel od predchodcov Gatti neporovnával texty, zvolil si omnoho priamejšiu metódu zvanú follow the money. Vypátral, že príjmy Anity Raja z vydavateľstva E/O sa zvyšovali priamo úmerne tomu, ako sa zvyšoval predaj Neapolskej ságy vo svete, že pred štyrmi mesiacmi si kúpili v Ríme byt napísaný na Starnoneho v hodnote medzi 1,2 milióna až 2 milióny eur, čo sa nedá vysvetliť len ich oficiálnymi činnosťami.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite