Je pravda, že naše pracovné podmienky sú zvyčajne veľmi odlišné od toho, čo je písané v zákonníku práce a normách, ktoré by sa mali pri tejto činnosti dodržiavať. Optimálne pracovné podmienky však majú zmysel, pretože sa starajú o to, aby náš organizmus prílišnou námahou a vyčerpaním netrpel.

Väčšinou na modernú dobu nadávam, ponosujem sa na plytké vzťahy, nárast neosobných technológií, najradšej by som zrušila smartfóny a internety (napriek môjmu výživnému využívaniu oboch) a nepáči sa mi, ako zasahujú do našich životov, kultúr a správania. Ale...

Počúvajme tých, ktorých varovania sa už nedajú ignorovať. Nezakrývajme si oči pred nárastom neistoty v spoločnosti. A odhaľujme falošné správy, ktoré ako vírus likvidujú pravdu.

„Keď budeme schovaní tu v bunkri, neuvidia, že papáme čokoládku”, zaznel jemný hlások môjho päťročného syna. „Veru, dobrý nápad,” odpovedá mu sprisahanecky jeho rovesník Šimonko.

„Vozil som pivo po Bratislave dlhé roky, predtým som jazdil na kamiónoch,“ rozhovoril sa Libor počas prijímacieho pohovoru pred vstupom do našej komunity. 

„Ja pôjdem voliť Gašparoviča,“ prihovoril sa mi odhodlane Ferko po tom, ako zistil, že premeškal prvé kolo prezidentských volieb.

Otvoril oči, alebo ich možno už mal otvorené odjakživa, čo nebolo aj tak dlho. Neplakal. Pozrel sa mi hlboko do očí a povedal mi nimi: „Nemysli si, že som dieťa.“ Tak sa narodil. 

Niekedy je v našom útulku úplný pokoj. Chlapi sú v práci alebo u lekárov, sestra Rita varí a ja sedím v záhrade a rozmýšľam nad tým, prečo sa slovenský katolicizmus dostal do slepej uličky.

Je to ako rozísť sa s niekým a potom ho stretávať. Nikomu sa do toho nechce. Buď sa do toho človek jednoducho nikdy nepustí, alebo mu zakaždým zovrie žalúdok a dostavia sa či už výčitky, alebo spomienky. No je to jednoducho nezdravé prostredie.

Juraj Kemka sa na najznámejšie video jedného z kandidátov na úrad prezidenta SR pozrel trochu inými očami.