Nedávno sa nášmu parlamentu podarilo odhlasovať označenie Ruska za teroristický štát – výborný krok. Ale čo z toho? Slová predsa nevyhrávajú vojny, povie skeptik. Nie je to pravda. Slová sú silné zbrane.

Najneskôr od doby, keď ľudstvo vstúpilo do atómového veku, sa voľba medzi vojnou a mierom začala vnímať ako neriešiteľná dilema. Spolu s tým prichádzajú aj nové pokusy pojmovo uchopiť dobro a zlo – a tiež zmätky v myslení.

Neviem prečo mi pri čítaní výsledkov prieskumu renomovanej agentúry Focus pre TV Markíza o tom, koho ľudia spontánne menovali ako vhodného kandidáta na hlavu štátu, napadol názov westernu Dobrý, zlý a škaredý.

Nič dobré, čo vzíde z vojny, aká zúri za našimi východnými hranicami, nemôže vyvážiť to zlé, čo sa v nej odohrá. No aj tak treba o tom dobrom hovoriť. Pretože to dobré dokazuje, že zlo nezvíťazí. Nie definitívne.

Západné krajiny majú podľa ruského prezidenta „jediný cieľ“ – rozbiť bývalý Sovietsky zväz a jeho hlavnú času, Ruskú federáciu.

Vyplýva to zo spoločného vyšetrovania verejnoprávnych vysielateľov DR v Dánsku, NRK v Nórsku, SVT vo Švédsku a Yle vo Fínsku, o ktorom informuje britská BBC.

Sú naša demokracia a sloboda na tom naozaj tak zle, ako sa niekedy tvrdí? Alebo ide o poplašnú správu, ktorá sama môže naše ústavné systémy rozkolísať a priviesť do krízy? Vieme dostatočne rozpoznávať skutočné hrozby? A vieme, ako im čeliť?

Tie najťažšie otázky by mal človek klásť sám sebe. Bez ambície nájsť odpovede.

Pred zlom a nenávisťou sa nedá ujsť. Striehnu na nás všade, dokonca i prezlečené za sen o zasľúbenej zemi.

Pápež objasnil, že jeho zámerom je pripomenúť mladým Rusom veľké kultúrne, nie však politické dedičstvo.