Bol hokejový draft 1996. V Kiel Centre v St. Louis sedelo a čakalo na zavolanie svojho mena niekoľko stoviek mladých hokejistov. V treťom kole bol na rade New York Islanders. Generálny manažér pristúpil k mikrofónu a hlásil: obranca, narodený v Trenčíne, poslednú sezónu hral za Duklu. Začal som vstávať, okolosediaci chalani mi začali gratulovať. Vtom som začul meno Zdeno Chára.

Môžu aktéri výtvarného umenia na Slovensku vytvárať podobný hierarchický systém ako armáda? Predstava štruktúry, v ktorej by naši umelci zastávali presne vymedzené pozície a funkcie, sa zdá trochu pritiahnutá za vlasy.

Divadelníci majú svoju Divadelnú Nitru či Novú drámu, filmári festival v Bratislave a Trenčianskych Tepliciach. Každý má nejaký festival, dokonca aj politici – len to vždy uvzato volajú samit. A čo my? Chvalabohu, nezostávame bokom.

Chýba tu zápletka hodná čo i len „béčkového“ filmu – ten človek sa skrýval v dome svojho príbuzného, ktorý sa volá (nikdy by ste neuhádli!) Mladić.

Ak ministerstvo školstva nezmení názor, vyhodí v blízkej budúcnosti približne štvrť miliardy korún za takzvané elektronické učebnice. To, čo chce za tieto peniaze kúpiť, však nie sú elektronické učebnice. Je to učebnicová ukážka toho, ako učebnice nemajú vyzerať.

.minulý pondelok uverejnil denník SME Shootyho karikatúru s Exupéryho malým princom, stojacim na malej, hnedej a zjavne smradľavej planéte. Podľa tabuľky vedľa malého princa išlo o Planétu vedomostí. Rovnako sa volá aj „digitálny vzdelávací obsah“, o kúpe ktorého ministerstvo školstva rokuje s majiteľmi licencie. Shooty triafa do čierneho. Na Planéte vedomostí toho smrdí naozaj dosť.

Na počátek 90. let vzpomínám jako na nejlepší léta svého života. Měl jsem kolem sebe báječné lidi, jedním z nejlepších vůbec byl Ivan Mikloš. Začínali jsme malou privatizací. On na Slovensku, já v České republice.

Dokument o tom, ako marketing a výrobcovia zneužívajú bezbranných detských spotrebiteľov, by mohol byť pokojne agitkou, ktorá zavrhuje celý kapitalistický systém a volá po tvrdej ruke štátu. Dokument dostupný aj na internete viacero divákov inšpiroval na totálne odmietanie konzumnej spoločnosti a rôzne konšpiračné teórie.

Keď som spoznala dvoch baskických radikálov, žijúcich tu v Kube, bola som v ôsmom mesiaci tehotenstva. Volali sa Carlos a Rosa, aspoň tak sa vtedy predstavovali. Pozvali nás do svojej miramarskej rezidencie na párty.

Minister hospodárstva Juraj Miškov tvrdí, že mal lepší život predtým, ako sa stal ministrom. Viac sa smial, viac zabával. Do politiky išiel preto, že chcel niečo zmeniť, a tak treba zaťať zuby a vydržať, koľko bude vládať. Z rozbehnutého vlaku sa nevyskakuje.

Ach, tá nešťastná Eurovízia. Nech Slovensko robí čokoľvek, do finále zatiaľ nepostúpilo. Nepodarilo sa to Tublatanke, Elánu, Marcelovi Palonderovi, Kataríne Hasprovej, Kamilovi Mikulčíkovi a Nele Pociskovej ani Kristíne. Minulý štvrtok tento zoznam doplnili aj Twiins, ktoré neprešli do užšieho výberu v druhom semifinálovom kole.