Bratislavská časť festivalu Waves Central Europe dopadla výborne. 128 koncertov v 13 kluboch, 3000 návštevníkov, 300 delegátov. Ale to sú len čísla. Dôležitejšia je hudba. A ľudia.

S naším ekonomickým komentátorom sa dá baviť o všetkom. O delfínoch, čo vedia investovať, o potápaní na jeden nádych, aj o prospešnosti lakomstva pre spoločnosť.

Ten film má naozaj vydarené meno – Gangster Ka. Hovorí o téme, ktorá by nás mala trápiť viac a transparentnejšie, než trápi – o mafiánoch, zločincoch a nenažrancoch. Dve hlavné mužské úlohy sú v tom filme herecky perfektne zvládnuté. Žiaľ, tým sa z mojej strany výpočet kvalít končí.

Skupina umeleckých provokatérov, prezlečených za kominárov, v sobotu 19. septembra vyliezla na strechu Pražského hradu a vymenila prezidentskú štandardu za obrovské červené trenírky. Najlepšie je na tej akcii to, čo sa stalo po nej. Uličníctvo vykonala skupina Ztohoven, ktorá skúša rôzne spôsoby zneisťovania verejného priestoru.

Dve dedinky na uzavretej maďarsko-srbskej hranici a tri kilometre železničnej trate medzi nimi sa stali epicentrom svetových správ. Prinášame svedectvo o utečeneckej dráme, ako sa vyvíjala v priebehu dní a nocí za posledné dva týždne.

V mieste, kde ležia koľajnice, je vysoký ostnatý plot na pár metrov prerušený. Denne tadiaľto prejdú aj tisícky utečencov. Sprevádzame ich po koľajniciach a rozprávame sa s nimi.

Načo sem vôbec lezú? Kto ich volal? To len zopár "pravdoláskových" polobláznov na čele s tým Popradčanom, ktorý vykrikuje do sveta čosi o empatii, porozumení a pomoci.

Nemusí to byť práve socha Berniniho, pre ktorú sme prišli o milióny eur. Poklad sa dá objaviť aj v zabudnutej kresbe pre deti. Dôkazom toho je výstava Teodor Schnitzer – muž z Divokého východu, ktorú pripravila bratislavská TOTO! je galéria.

Rozhovor s prokurátorom a hovorcom Hlavnej župnej prokuratúry v Kecskeméte Gáborom Schmidtom o prípade mŕtvych utečencov pri rakúskom Parndorfe.

Daniel Lačný opisuje posledné dni Ľudovíta Štúra aj so scénkou, ako mu 12. januára 1856 dr. Gajary naťahoval nohu, lebo Štúr sa bál, že by „mal krivo chodiť“. Lenže rana mu po zásahu, ktorý si sám vynútil, začala krvácať. V ten istý deň v noci zomrel.