Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fašizmus a štát ako domček z karát

.jakub Betinský .časopis .esej

Zlú knihu vie predať príťažlivý obal a fašizmus jeho vonkajšie znaky. No skrýva sa za tým aj mnoho nevypovedaného. Je úlohou politickej filozofie, aby kládla ťažké otázky tam, ide iní rozdávajú iba povrchné odpovede.

Čo je fašizmus? Skôr, než sa pustím do pitvania tohto nejednoznačného pojmu, chcem povedať, že nebudem postupovať historicky. O fašizme budem uvažovať z pohľadu politickej filozofie. V skratke to znamená asi toľko: pitva konceptu fašizmu bude prebiehať na operačnom stole, na ktorom akoby neplynul čas. Budem sa snažiť vyoperovať z tohto mätúceho pojmu tie jeho charakteristiky či tendencie, ktoré neboli zlé iba v určitom čase a na konkrétnom mieste, ale ktoré sú zlé vždy a všade. Alebo, ako sa to zvykne povedať vo filozofii, sú zlé „samy osebe“.

zjednotiť sa zo strachu

Nielen na sociálnych sieťach sa v poslednom čase skloňuje slovo fašizmus. Má zvláštny pôvod. Výraz zrejme pochádza z latinského slova fasces, ktoré sa prekladá ako „zväzok prútov“. V časoch Rímskej republiky boli prúty symbolom hesla „v jednote je sila“ a tradične ich priniesli pred rímskych konzulov na znak ich moci. Druhým možným pôvodom slova je jeho nadväznosť na takzvané fasci, čo bolo pomenovanie sicílskych revolučných skupín z konca devätnásteho storočia, a taktiež ochranných talianskych vojenských skupín aktívnych počas prvej svetovej vojny. Ak aj nie je pôvod slova fašizmus jasný, jeho kultúrny či pocitový význam je blízky pocitom národnej jednoty, stability a ochrane pred vonkajším nepriateľom. Jedným slovom, fašizmus je reakciou na pocity strachu či ohrozenia a úsilím o návrat či obrodu niečoho, na čo sme už takmer zabudli, čo sme potláčali.

Ako teda definovať fašizmus? Aby bola definícia čo najstabilnejšia, založme ju na troch pilieroch. Prvým je obrodenie starého človeka v „nového“. Táto metamorfóza požaduje vytvoriť zároveň aj novú formu dynamického vodcovstva, ktorá bude jej katalyzátorom. Druhým pilierom je oslava celistvého národa, ktorého tmelom môžu byť prvky ako náboženstvo, spoločné hodnoty, kultúra a jasné vymedzenie „my a oni“. Nakoniec je tu pilier, na ktorom stojí snaha o nový ekonomický systém, takzvaná „tretia cesta“, ktorá je zdanlivou syntézou medzi trhovou a centrálne riadenou ekonomikou. Fašizmus tiež môže, no aj nemusí byť rasovo motivovaný: ak sa nacistické „my a oni“ zakladá na rase, fašistické „my a oni“ stavia predovšetkým na kultúrnej čistote. Dotknime sa však trochu viac týchto troch pilierov.

svätci i bojovníci

Na jednej strane je novosť „nového človeka“ priamo úmerná istému ideálu a na druhej strane sú tieto ideály často realizáciou niečoho minulého; sú akoby tieňom, ktorý pred nás vrhá pomyselné slnko, čo žiari na našu (národnú) pamäť. Ideál „nového človeka“ v sebe preto nesie nostalgiu. Tá však nie je obyčajnou nostalgiou povzdychnutia. Hľadá skôr spôsoby, ako zanechať cesty modernity a vydať sa po ceste väčšej zakorenenosti v tradícii, ktorú chce daný ideál posvätiť. Táto „kreatívna nostalgia“ na seba berie viacero podôb: 1. fašizmus je neodlúčiteľný od určitej formy sociálneho darvinizmu (spoločnosť riadená na princípoch prirodzeného výberu a prežitia najprispôsobivejších a v tom najsilnejších); 2.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite