Česká a slovenská ŠtB, rumunská Securitate, Poľská SB, maďarská ÁVO, východonemecká Stasi. Ako zásadne, bezohľadne, surovo, ale svojím spôsobom elegantne a sofistikovane vstupovali ľuďom do životov tajné polície európskych socialistických totalitných systémov, o tom vzniklo šesť unikátnych dokumentárnych divadelných inscenácií, mapujúcich ich rôzne modely. Od soboty 11. októbra ich týždeň čo týždeň vysiela RTVS v šesťdielnom cykle dokumentárnych filmov Paralelné životy – 20. storočie očami tajnej polície. Ten je vyústením rovnomenného projektu Asociácie Divadelná Nitra. Vracia sa k príbehom, na ktoré by sme najradšej zabudli.

Desiateho septembra sa v Piešťanoch začne 9. ročník filmového festivalu Cinematik. Ktoré filmy by ste si na ňom nemali nechať ujsť?

Francúzsky režisér Sylvian Chomet nakrútil svoj prvý dlhometrážny hraný film. Má názov Attila Marcel. Je v ňom jemný humor, má dokonalú obrazovú kompozíciu, nostalgickú atmosféru a určite stojí za pozretie.

Je to ako film. Začal sa v stredu pred obedom príchodom na letisko, skončil sa v slnečné nedeľné ráno Ľaliou poľnou na konci bohoslužieb. Ako každý dobrý film, aj tento dlho zostáva v mysli a vracia sa v spomienkach. Pohoda.

Komentáre na diskusných fórach, facebookové statusy či štatistiky návštevnosti v kinách hovoria o tom, že domáce publikum je zväčša unavené z ,,rómskych filmov“, tzv. festivalové sociálne drámy ho nezaujímajú a žiada si zábavu v žánrovom duchu – tak ako ju naservíroval film Kandidát. Odmietať český film Cesta ven z ktoréhokoľvek uvedeného dôvodu je unáhlené, pretože sa v ňom spájajú kvality, ktoré prekonávajú zažité klišé kategórie.

Vyskúšala rôzne druhy umenia, od výtvarného až po hudbu a tanec. Dnes má štrnásť rokov a vie už celkom jednoznačne, ktorému z nich sa chce v budúcnosti venovať. Ema Lavríková.

Martin Štrba má november plný premiér. Minulý týždeň spolu s výstavou Slovenská nová vlna uviedol v Bratislave svoj dokumentárny film vlna vs. breh, tento týždeň sa zas ako kameraman predstaví v Michálkovom filme Pohádkář.

Téma rodinných vzťahov matiek a otcov na jednej strane a detí na strane druhej patrí (nielen) v kinematografii k neutíchajúcim. V dnešnej dobe, keď sa oprávnene veľa hovorí o kríze rodiny, zraniteľnosti detí či strácaní tradičných hodnôt, je to priam top téma. Lenže: akokoľvek aktuálna a hlboká téma sa sama osebe nepostará o kvalitu filmu.

Slovenská kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková žije v Prahe a podieľa sa na podobe súčasného českého filmu, pričom spolupracuje najmä s režisérom Janom Hřebejkom. Nedávno získala slovenskú filmovú cenu Slnko v sieti za kostýmy v koprodukčnom filme Líbánky.

Film Sovia rieka z roku 1962 vznikol podľa novely amerického prozaika Ambrosa Bierca, nasledovníka Edgara Allana Poa. Napísal ju v roku 1890 a je fascinujúcim príbehom o okamihu tajomstva medzi životom a smrťou. Tajomstvo je ťažká téma a tajomstvo narodenia a smrti jedna z najťažších. Myslím aj na tajomstvo nepoškvrneného počatia, ktoré má od Biblie cez Michela de Montaigna, Jeana-Jacqua Rousseaua, Heinricha von Kleista až po Dušana Mitanu množstvo odtieňov. A myslím na tajomstvo smrti, na ten kratučký okamih, keď sa už človek nepohybuje medzi životom a smrťou, ale smeruje k smrti. Záhada je na hranici medzi.