Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Animovaný film

.časopis .umenie

Vyskúšala rôzne druhy umenia, od výtvarného až po hudbu a tanec. Dnes má štrnásť rokov a vie už celkom jednoznačne, ktorému z nich sa chce v budúcnosti venovať. Ema Lavríková.

.ako si sa dostala ku kresleniu a maľovaniu a ako od nich k animovanému filmu?
Moja mama je učiteľka výtvarnej výchovy, takže nejakým spôsobom ma k tomu viedla už od odmalička a doteraz spolu šijeme, alebo robíme aj iné veci. Ale na ZUŠ-ku ma na výtvarný odbor nezapísala, tam som chodila na spoločenské tance a tiež na klavír. Na ten chodím doteraz, aj keď ma vôbec nebaví. Na výtvarný odbor som začala chodiť, až keď som mala asi jedenásť rokov.

.a to ťa bavilo?
Veľmi. U pána učiteľa Rabatina som sa všeličo naučila, napríklad maľovať akvarely. A potom prišlo leto 2012 a vtedy som sa zaľúbila do keramiky. Cez prázdniny som bola na letnom keramickom tábore, ktorý viedol pán Peter Smik, ktorý jej dodnes mojím veľkým vzorom. On žije v Hôrke pri Poprade a ten tábor je u neho na záhrade. Jeho žena deťom varí a stará sa o ne, on sa im venuje z tej výtvarnej stránky. Mne to dalo úžasný nový rozhľad, celé to bolo veľmi relaxačné a zároveň to viedol perfektný človek. A to, čo sme tam urobili, bolo vždy funkčné – šperky sa naozaj dajú nosiť, nádobky sa naozaj dajú používať.

.a ten animovaný film?
To bolo ďalšie leto a iný tábor – Animačné dielne vo Vyhniach pred dvoma rokmi. Tam som sa s tým stretla prvý raz a hneď na tom tábore sme urobili prvý film. Má asi minútu a pol, volá sa Fontána, a je na motívy Zahrady od Jiřího Trnku. Robili sme to spolu s kamarátkou Silviou Pajerovou, používali sme plôškovú animáciu. To je taká jednoduchá a príjemná technika, pri ktorej sa z kúskov papiera robia plošné bábky a tie sa animujú. Keď som sa vrátila domov, tak sme s mamou hľadali, či sa v tom nedá niekde pokračovať. A práve vtedy otváral Michal Fric na jednej ZUŠ-ke multimediálny odbor. Tak som sa tam prihlásila a odvtedy sa tomu venujem.

.aké filmy si tam urobila?
Druhý po Fontáne bol Chameleón, to som robila opäť plôškovou animáciou. Potom sme robili štúdiu chôdze tou najklasickejšou technikou – nakresliť, vygumovať, nakresliť, vygumovať... Skúšame aj hraný film, napríklad sa snažíme dostať seba do slávnych hraných filmov ako sú Hobbit alebo Piráti z Karibiku. Lenže teraz sa stala otrasná vec, niekto sa dostal do nášho štúdia a vymazal celý počítač. Tak nevieme, či sa nám to podarí nejako zrekonštruovať. Hotové veci máme my decká zálohované na počítačoch doma, ale rozrobené veci sme možno úplne stratili.

.tie hotové veci sú v tvojom prípade všetko animované filmy?
Áno. Ďalšia bola Zamilovaná príšerka. Tam som použila plastelínu, čo som sa naučila v Plzni.

.v Plzni?
Áno. Ten prvý film sme poslali na festival Animánie do Plzne, kde získal nomináciu, a aj keď sa neumiestnil, pozvali nás na vyhodnotenie. Tam sa premietali všetky filmy a potom tam boli dielne, kde som sa zoznámila s úplne novými vecami. Napríklad s tou plastelínovou animáciou, alebo s programom Dragonframe, s ktorým pracujú aj v štúdiách Walta Disneyho. Tá Plzeň nás naozaj veľmi posunula, to bol asi najväčší a najúžasnejší krok, aký sa nám podaril.

.pred necelým mesiacom si získala tretie miesto v súťaži Cineama v Bratislave. Aj tam si sa niečo naučila?
Na Cineamu sme poslali film Sviečka, v ktorom sme používali techniku vrstvenia. V tejto technike sa používajú vrstvy skiel, aby to dostávalo priestor. Prvé sklo je pozadie, druhé je niečo, čo je tiež v pozadí, ale bližšie k divákovi, no a tretie alebo aj ďalšie sklá slúžia na samotnú animáciu. V Sviečke sme používali aj kreslenie na sklo. A napriek tomu, že to bola iba štúdia a navyše nie celkom dokončená, tak to získalo cenu. Ale najzaujímavejšie na tom celom bolo, že tam boli piati porotcovia, ktorí nám hovorili k filmom, čo si myslia, že by sme mali vylepšiť. Čiže áno, aj tu som sa veľa naučila.

.minulú jeseň si získala grant v rámci projektu Talenty novej Európy. Na čo ten grant použiješ?
Už som ho použila. Kúpili sme notebook a ten program Dragonframe, čo som sa s ním zoznámila v Plzni. A ešte nám asi vyjde aj na fotoaparát. Najdôležitejší z toho je ten Dragonframe. A vďaka tomu, že je na notebooku, tak ho môžem používať nielen ja, ale nosím ho na krúžok, kde sa s ním učíme robiť všetci. A je to naozaj skvelé. Veľmi prehľadné, veľmi praktické, dá sa na tom robiť veľa rôznych vecí.

.v týchto dňoch končíš základnú školu. Aké sú tvoje ďalšie plány?
Teraz idem na anglické gymnázium do Spišskej Novej Vsi, a potom by som sa veľmi chcela dostať do Prahy alebo do Bratislavy na VŠVU. Nemám ešte vyjasnené, na aký odbor, ale rozhodne chcem ísť na VŠVU.

.takže ešte nie je rozhodnuté medzi keramikou a animovaným filmom?
Ku keramike je tá cesta kľukatejšia, keďže doma nemáme ani hlinu, ani glazúry ani pec. Takže to je teraz pre mňa skôr také hoby. S animovaným filmom je to o niečo ľahšie, keďže na tom môžem robiť doma, môžem si to rozkresľovať, možem to fotiť na digitálny foťák. Aj keď to nie je taká relaxácia, ako s hlinou. Pri animovanom filme je najkrajšie, keď s tým začnete, keď máte ten nápad. Ale potom príde obdobie, keď vás to nebaví, keď máte chuť to celé roztrhať, rozdriapať, proste odhodiť. Lenže potom sa to nejako zlomí a nakoniec to máte hotové. A to je krásny pocit.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite