V prvom kole prezidentských volieb vyhral Ivan Korčok pred Petrom Pellegrinim o päť a pol percentuálneho bodu. To je dobrý základ pre jeho volebné víťazstvo v druhom kole, ale zároveň aj výzva na zvýšené volebné úsilie a mobilizáciu voličov. Ivana Korčoka podporili v prvom kole nielen voliči spolupracujúcich opozičných strán vrátane KDH, ale aj voliči Igora Matoviča, mnohí maďarskí voliči i ľudia bez straníckeho ukotvenia, ktorí mu vyjadrili podporu ako občianskemu kandidátovi.

Tento text vychádza bezplatne v rámci akcie Presvedč jedného nevoliča.

Prešlo iba zopár hodín od chvíle, keď nám hlava štátu oznámila, že jej pôsobenie nebude trvať dlhšie ako päť rokov. Z reakcií mienkotvorných osobností, zamýšľajúcich sa nad príčinami tohto rozhodnutia, zaznieva vďačnosť, úcta a rešpekt, ale aj smútok a sklamanie.

Chýbajúca morálka bola u bývalého premiéra Roberta Fica dlhodobo známa. Reťaz jeho vlád ukončil až Igor Matovič, ktorý chcel do riadenia štátu priniesť novú kultúru. Pri prvej príležitosti však morálnu čistotu odhodil. Prečo elity dlhodobo zlyhávajú?

Ak sa pozrieme na ponovembrovú históriu, pozorujeme, že sa nám nedarí nájsť elity, ktoré by boli nasledovaniahodné. Nie také, ktoré treba slepo a stádovito uctievať, ale také, ktoré možno kriticky a učenlivo skúmať.

Think-tank je mimoriadne neslovenské slovo. Ale ustanovizne označené týmto anglickým spojením sa na Slovensku v 90. rokoch uchytili a prejavili veľmi životaschopne. Na začiatku tretieho tisícročia stáli ľudia zo slovenských think-tankov za viacerými významnými reformami. Ale práve vtedy sa, paradoxne, vynorili problémy.

Prezidentka udelila ocenenia ôsmim ženám a dvanástim mužom v historickej budove Národnej rady SR na Župnom námestí v Bratislave. Medzi ocenenými sú i František Mikloško, Peter Zajac, Andrej Bán, ale i Milada Horáková in memoriam.

Pamäťou roka 1968 ostalo ľudské nadšenie, ktoré sa spájalo s nádejou na socializmus s ľudskou tvárou. Rok 1968 bol atmosférickým prísľubom, a u ľudí tak vyvolával entuziastické očakávania.

Aké osobnosti a udalosti považujeme za kľúčové? Ako sa v tom líšime od Česka? Kto sú víťazi našich dejín a kto ich najväčší zloduchovia? V čom sme sa z ich životov poučili a pred čím si stále zatvárame oči? Odpovedá sociologička Zora Bútorová.

Európska filmová akadémia odoslala ministrovi zahraničia Miroslavovi Lajčákovi a veľvyslancovi Ruskej Federácie v SR Alexeyovi Leonidovičovi Fedotovovi vyhlásenie, ktoré podpísalo 21 signatárov. Apelujú na nich, aby zabránili smrti váženého ukrajinského režiséra.