„Každý sa môže hnevať, to je ľahké: Ale hnevať sa na správneho človeka, a toľko, koľko treba a keď treba, zo správneho dôvodu, správnym spôsobom, to nie je dané každému.“ Aristoteles

Máme tu systém, v ktorom tajné služby dostávajú ako „lénum“​ víťazné politické strany. Nemáme istotu, či SIS nehrá s nami špinavé hry a vstupuje do politiky. SIS je v štádiu metastáz a treba ju „zarezať“.

Ako vznikol nápad vyrobiť testy na Slovensku? Čo všetko bolo treba vymyslieť? Koľko testov vyrobíme a ako to pomôže v boji s koronavírusom? Odpovedajú vedci Pavol Čekan, Tomáš Szemes a Juraj Kočí, ktorí stoja za výrobou slovenských testov na koronavírus.

Naprieč spoločenským spektrom rezonuje snaha o očistu justície a nádej, že je možné vybudovať a udržať právny štát. Všetci sa zhodujú na tom, že táto cesta bude ťažká a prinesie mnohé úskalia, ktoré zdolať nie je nemožné. Treba dávať pozor, na akých základoch nový očistený systém vyrastie. Aby to nebola zbierka skalpov, ale viera v spravodlivosť.

Epidemiológovia a experti sa zhodujú, že je najvyšší čas otvoriť tému, ako sme pripravení na situáciu, keď sa počet infikovaných začne rýchlo zvyšovať. O druhej vlne korony debatujú Alexandra Bražinová, Pavol Čekan, Boris Klempa a Richard Kollár.

Omamy sú chudobné rómske ženy z osád. Vďaka programu OZ Cesta von pomáhajú deťom do troch rokov. O ich práci nám viac prezradil predseda združenia Pavel Hrica s manažérkou projektu Oľgou Shaw. Okolo nás sedeli štyri omamy a dve ich mentorky. Našli konečne recept na riešenie generačnej chudoby?

Spravodlivosť sa nesmie dať kúpiť, treba ju nastoliť pre všetkých rovnako.

Sociológ Pavol Frič hovorí, že to, čo vzniklo na Slovensku (iniciatíva Za slušné Slovensko) je úžasná vec. Ľudia okolo nej však musia mať jasnú víziu, čo ďalej a musia sa pokúsiť získať politickú moc a presvedčiť svojich stúpencov, že inak to nejde.

​Čo treba urobiť, aby sme uťali korupcii hlavu? Prečo sú politici v korupčnej pasci a prečo nechcú korupcii vykrútiť krk, aj to sa dozviete od renomovaného sociológa Pavla Friča.

O čom nemožno hovoriť, na tom treba frčať. Tak ako Pavel Vilikovský. Jedna vec je to, čo slová v knihe priamo vyjadrujú, iná zas to, čo tie isté slová iba naznačia. To druhé je dôležitejšie. Ale koho by to zaujímalo?