Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Odborníci o náraste infikovaných: Ešte máme čas, ale ten sa kráti, treba sa dobre pripraviť

.štefan Hríb .rozhovory .diskusia

Epidemiológovia a experti sa zhodujú, že je najvyšší čas otvoriť tému, ako sme pripravení na situáciu, keď sa počet infikovaných začne rýchlo zvyšovať. O druhej vlne korony debatujú Alexandra Bražinová, Pavol Čekan, Boris Klempa a Richard Kollár.

Odborníci o náraste infikovaných: Ešte máme čas, ale ten sa kráti, treba sa dobre pripraviť MMARK 13/DPPHOTO/PROFIMEDIA

v rozhovore sa dočítate:

  • či je Slovensko pripravené na druhú vlnu pandémie,
  • prečo nevieme vyčleniť viac peňazí na vedu a výskum,
  • v akej fáze je vývoj novej vakcíny,
  • či by malo byť očkovanie proti COVID-19 povinné.

dá sa o druhej vlne hovoriť, keď máme 30 alebo 70 infikovaných denne?

Alexandra Bražinová: Samozrejme. Sme malá krajina, ktorá má aj malé počty.

ale zodpovedá to vlne, nie je to vlnka?

AB: Narastá to a je to vlna. Uvidíme, ako sa to vyvinie.

pýtam sa preto, lebo jedni podliehajú panike, iní sú úplne bezstarostní a treba k tomu zaujať zdravý postoj. Čiže 70 prípadov na päť miliónov obyvateľov je veľa?

AB: Nedá sa to kvantifikovať, lebo málo testujeme. Vieme, že 70 prípadov za včera (minulý štvrtok, pozn. red.) nie sú všetky zachytené prípady. Nevieme presne povedať, o koľko je viac pozitívnych prípadov.

Boris Klempa: Nemám veľmi rád slovíčkarenie, či ide, alebo nejde o druhú vlnu. Podstatné je, že tie počty narastajú. Otázka je, či je to veľa, alebo málo. Buďme radi, že je to málo. Skvelé je aj to, že sme v prvej vlne mali málo, ale to vôbec nezaručuje, že nová vlna bude rovnako dobrá. Namiesto debaty o tom, či je to prvá, alebo druhá vlna, sa bavme o tom, aby sme to zvládli rovnako dobre ako po prvýkrát.

čo nám narastajúci počet prípadov ukazuje z hľadiska matematického modelovania?

Richard Kollár: Vlnu je komplikované definovať. Predstavujem si vlnu, ktorá sa vzťahuje na epidemiologickú oblasť. A tá je iná, ako sme mali v apríli. Kým vtedy bolo Slovensko uzavretou krajinou s uzatvorenými hranicami, dnes máme otvorené hranice. S tým sú spojené aj iné parametre a nastavenie čísiel. Podstatné je, že keď sme niečo utlmili, čísla klesli. No znova čísla nakazených rastú. V našej epidemiologickej oblasti, ktorá zahŕňa celú Európu a napríklad aj Holandsko, kde čísla stále bez poklesu stúpajú, nemôžeme hovoriť o druhej vlne, lebo v niektorých štátoch stále čísla iba stúpajú a žiadny pokles sme nevideli.

už sa na čísla nakazených nedá pozerať len z hľadiska Slovensko?

RK: Určite nie, napríklad región Sliezska v našom pohraničí, zaznamenal nárast prípadov bez ohľadu na hranice. Podobne je to v každom regióne, kde nie sú hranice uzavreté. Choroba nepozná hranice.

ako sa teda máme teda pozerať na čísla ako 30, 50 či 70 nakazených denne my laici?

RK: Tie čísla sú irelevantné. Osobne ma trápia tisícky nakazených v Sliezsku, lebo ten región je blízko. A to sú úplne iné čísla a predstavujú oveľa väčšiu hrozbu. Napríklad číslo 73 môže byť dobrou aj zlou správou. Treba sa pýtať, čo sú to za ľudia a čo to číslo hovorí o realite.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite