Veriaci zvyknú zapáliť sviečku na hroboch svojich blízkych ako symbol Krista, víťaza nad smrťou, ktorého svetlo ‚svieti v tme, ale tma Ho nepohltila‘.

Ocenenie Lúč z tmy každoročne udeľujú rómske organizácie a nezávislé osobnosti tým, ktorí dlhodobo pracujú na zlepšovaní života Rómov na Slovensku, odbúravaní predsudkov a prepájaní komunít. V čase silnej polarizácie je dôležité upozorňovať aj na príbehy, ktoré spájajú – nie na tie, ktoré ešte viac prehlbujú rozdiely.

„Podmanil som svetlo, mám ho v hrsti, lebo na svete je ešte príliš veľa tmy,“ – napísal geniálny spišský matematik, fyzik, vynálezca fotografického objektívu, zakladateľ modernej optiky a fotografie.

Je skoré ráno, za oknami ešte tma. Zrazu vás však budia zvláštne zvuky. Najprv zaškrípanie postelí, potom vzrušený šepot a neskôr zbesilý dupot detských bosých nôh. Výkriky radosti a nadšenia zo zázraku. Hrabú sa v topánkach. A tam – čokoládový Mikuláš.

Osemdesiattri filmov, dvanásť sprievodných podujatí a viac ako štyritisíc návštevníkov a návštevníčok. Filmový festival inakosti, ktorý prebiehal od 19. do 25. novembra v bratislavských kinách Lumière a Film Europe, v utorok večer odovzdal divácke ceny, v premiére uviedol česko-slovenský film Letná škola, 2001 a uzavrel tak svoj devätnásty ročník.

Tušenie, že v každom z nás je kus lotra, ba že človek ako taký trpí fatálnym sklonom k zlu, je veľmi stará téma. Nie je však žiadna náhoda, ak sa dnes znova vynára v nových podobách, v aktuálnych súvislostiach a s novou intenzitou.

Znie to ako hádanka z nejakej rozprávky: Je to hudobný nástroj, ale nemá klávesy, struny, blany, nefúka sa do neho, ba ani neudiera, naopak, obsluhuje sa len zmenou vzdialenosti rúk Čo to je? My už samozrejme z titulku vieme, že je to theremin.

Donald Trump chce mať Ameriku „great again“ a „first“. Problém je, že jeho predstava Ameriky je neamerická – ba protiamerická. Cez víkend mu to pripomenulo viac ako 2500 demonštrácií po celých Spojených štátoch a aj nejaké v zahraničí. No Kings, tak znelo ich motto. Nechceme kráľov.

Keď som v minulom diele písal o konšpiračných teóriách a na nich založených extrémnych ideológiách, naznačil som viac možných smerov, ktorými je možné naše úvahy o nich rozvinúť. To nám môže pomôcť pri hľadaní odpovedí na otázku, ako môžeme, ba musíme podobným javom klásť odpor.

Tak som si zase zavaril. Sľúbil som, že napíšem (vo voľnej nadväznosti na tému čísla) niečo o dedičstve normalizačnej mentality. Nie natoľko v kontexte kultúry či popkultúry, skôr v súvislostiach morálnych a politických, hoci tie sa od kultúry nedajú úplne oddeliť, ba majú s ňou zaujímavé spojitosti. Narazil som však na problém.