Tomáš Klvaňa sa roky venuje analýzam vývoja v Česku, na Slovensku, ale aj vo svete. Ako teraz vidí „slovenskú cestu“ na oboch brehoch rieky Moravy? Má Slovensko šancu na reparát a čo nesmie zanedbať ďalšia vláda?

Nech už sa stane v Hormuzskom prielive čokoľvek, energetické trhy už nikdy nebudú ako predtým.

K hlavným faktorom na pozadí svetových vojen 20. storočia patrili prístup a kontrola nad zdrojmi strategických energetických surovín, od ktorých závisel priemysel, najmä ten zbrojársky.

Blízky východ je v plameňoch, čo pre svetové ceny ropy zrejme aspoň na istý čas znamená „nový normál“.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že vojny sa končia buď výhrou jednej a prehrou druhej strany, alebo vzájomným vyčerpaním. Tieto dve možnosti však majú veľa rôznych odtieňov a rozhodujúce sú často práve tie odtiene.

Žijeme už v novom svete? Koho môže Slovensko podporiť po vojne v Iráne? Ako sa vieme vrátiť k slobodnému Západu? Odpovedá Ivan Korčok, exminister zahraničných vecí, PS.

Bill Kristol je pamätníkom viacerých amerických prezidentských administratív, ktorých bol priamou súčasťou. Tieto administratívy mali tiež svoje vojny. Ale to, čo sa deje teraz, je celkom odlišné. Tak sme si povedali, že sa o tom ponad oceán porozprávame.

Správy a spory okolo práve prebiehajúceho americko-izraelského vojenského zásahu proti Iránu nám opäť pripomínajú nielen to, že mier, akokoľvek žiadúci, nie je samozrejmý stav. Opäť nás konfrontujú aj s niektorými základnými otázkami týkajúcimi sa samotného zmyslu vojnových ťažení, ich legitimity, príčin a následkov.

Americkí prezidenti neraz profitovali z toho, že viedli krajinu do ozbrojeného konfliktu. V predvečer vojny v Perzskom zálive v roku 1991 dosahoval súhlas voličov s politikou Georgea H. W. Busha 64 %.

Otázka, kto tu od roku 1989 väčšinu času vládne, je nepríjemná, no pre pochopenie reality Slovenska, a teda aj pre možné riešenia, kľúčová. Lebo páni Mečiar s Ficom – a im podriadené korupčné tvory – nie sú žiadna náhoda.