Pred 40 rokmi sa rozhorela hudobná kariéra Richarda Müllera. Mladý muž, ktorý sa dovtedy prejavoval ako hudobný publicista, založil skupinu Banket s dominujúcimi syntetizátormi a u nás neslýchaným elektropopovým zvukom.

V 80. rokoch sme zaznamenali mladú vlnu nových tvárí v pop music. Bola ich fúra a niekoľko z nich obstálo v skúške s časom, spomeňme Roba Grigorova, Vidiek, Beátu Dubasovú či Tublatanku. Z tejto várky pochádza aj Richard Müller, vyštudovaný dramaturg a scenárista, inteligentný človek s dobrým vkusom.

To, čo sa deje so svetom, vrátane toho slobodného, vyzerá ako neriešiteľný problém. Nepotrestaná ruská agresia, pôsobenie Donalda Trumpa, Green Deal a migrácia, ktoré rozdelili prakticky celý Západ, dlhy, nárast radikalizmu a do toho verejná poprava jedného z lídrov MAGA v Utahu. Je to správa o zle, ktoré víťazí?

Niekedy sa zdá, že svet je čoraz temnejší: vojny, víťazstvá autoritárov, ale aj správanie ľudí na sociálnych sieťach, kde vidieť nárast radikalizácie, zlosti. Prečo to všetko? Sme ako ľudia skrátka zlí? A môžeme byť iní? Odpovedá odborník, psychiater Péter Hunčík.

Egoizmus, machiavelizmus, narcizmus, psychopatia, sadizmus, zlomyseľnosť a ďalšie patria medzi temné stránky ľudskej osobnosti. Práve im sa venujú výsledky nemecko-dánskeho výskumného projektu Dark Factor of Personality – temný faktor osobnosti D.

Súd vriacou vodou v skutočnosti nebol taký strašný, ako by sa mohlo zdať. V stredovekej Európe mohli obvineným z ťažkých zločinov prikázať, aby ponorili ruku do bublajúceho kotla a vytiahli z neho nejaký predmet. Popálenina mala byť Božím dôkazom viny.

Dnes ráno som sa brodil prúdom frustrujúcich správ, ktorý nás obmýva, a zaujal ma postreh profesorky Mary Ellen O’Connorovej, ktorá na University of Notre Dame prednáša medzinárodné právo.

Tušenie, že v každom z nás je kus lotra, ba že človek ako taký trpí fatálnym sklonom k zlu, je veľmi stará téma. Nie je však žiadna náhoda, ak sa dnes znova vynára v nových podobách, v aktuálnych súvislostiach a s novou intenzitou.

Fotografia, na ktorej traja diktátori vedú veľkú časť sveta, veľa napovedá. Ideme ale naozaj do éry, v ktorej neslobodné režimy porazia demokratický svet a budú ovládať planétu? A čo by to znamenalo pre štáty typu Slovenska?

Amerika bola udržiavateľkou svetového poriadku založeného na rešpektovaní pravidiel. Tí, ktorí sa dnes tešia, že Amerika opúšťa svoje postavenie hegemóna, by však nemali čakať spravodlivejší svet, hovorí Jeff Gedmin z americkej Middle East Broadcasting, ktorý kedysi viedol Rádio Slobodná Európa.