Sociálne siete sú pre deti riziko, ale so správnymi nástrojmi môžu byť užitočné

.norbert Žilka .veda .téma 31.07.2026

Neustále sa meniaci detský mozog potrebuje stimuly pre svoj zdravý vývoj. Ich pestrosť je vítaná. Emotívna príchuť žiadaná. Digitálne technológie ponúkajú chutné sústa pre mozgovú aktivitu. Ich neriadená konzumácia ale môže prinášať nečakaná nástrahy.

Algoritmy už nevyberajú len obsah. Čoskoro ho budú priamo pre nás vyrábať

.juraj Petrovič .rozhovory .téma 31.07.2026

Sociálne siete sa menia z priestoru, kde sledujeme ľudí, na prostredie riadené algoritmami a umelou inteligenciou. V rozhovore o TikToku, virtuálnych influenceroch, závislosti, regulácii aj hybridnej vojne hovorí ambasádor ESET Science Award Michal Valko, že najväčším problémom nemusí byť samotný obsah, ale ekonomická prémia za pozornosť, konflikt a virálnosť.

The Economist: Medzi digitálnymi odchovancami rastie odpor k technológiám

.the Economist .the economist .téma 31.07.2026

„Oslobodíme iPadové deti,“ znel jeden z pokrikov na Summer of Ludd. „Žiadne Gemini, žiaden GPT, žiadny Grok, žiadna Claude,“ znel ďalší. Festival skeptikov technologických firiem, ktorý prebiehal v New Yorku od 28. júna do 5. júla, zostal zväčša verný svojim princípom.

Na dopad austrálskeho zákona o sociálnych sieťach si ešte počkáme

.inge Vagačová .spoločnosť .téma 31.07.2026

Nový austrálsky zákon o sociálnych médiách nadobudol účinnosť 10. decembra 2025 a zvýšil vek na otvorenie alebo vedenie účtov na sociálnych sieťach na 16 rokov. Niektorí kritici a médiá dospeli k predčasnému záveru, že táto politika zlyhala. Pravda je však oveľa povzbudzujúcejšia, ak sa na zákon pozrieme v kontexte a okrem toho oceníme, že Austrália sa odhodlala k takémuto kroku ako prvá.

Esej: Prežiť v ére emotikonov

.tomáš Zálešák .spoločnosť .téma 31.07.2026

Očakávania od nových komunikačných technológií boli všeobecne vysoké: od mobilných telefónov, osobných počítačov, internetu aj od sociálnych sietí. A to celkom nedávno, ak si to ešte niekto v našej dobe prekotných zmien pamätá. Mali tu byť pre nás, pre lepšiu komunikáciu a spoluprácu, pre náš lepší prístup k informáciám a službám, aby sme spolu viac hovorili. Ale niečo sa stalo.

Rozdelená krajina

.martin Mojžiš .názory .téma 24.07.2026

Štúdia Polarizácia a Antisystém 2026: Slovensko, ktorú publikoval DEKK Inštitút, začína týmito vetami: „Podľa projektu V-DEM je dnes Slovensko druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe. Na prvom mieste sa nachádza Maďarsko, na treťom mieste je Španielsko.“

Prečo sú Slovensko a Maďarsko najviac rozdelené spoločnosti? Odpovedá výtvarníčka Ilona Németh

.štefan Hríb .rozhovory .téma 24.07.2026

Čo nás rozdelilo? Kto to urobil a prečo to dospelo až k nenávisti? V čom sa Slovensko a Maďarsko podobajú a v čom sa dôvody rozdelenej spoločnosti u nás líšia? A dokážeme sa ešte na niečom spojiť? Odpovedá Ilona Németh.

Aké sú ponaučenia z boja proti polarizácii

.brian Levy .komentáre .téma 24.07.2026

Ako uniknúť zo špirály polarizácie? Ako prekonať mentalitu „my verzus tí druhí“? V demokraciách sa nádej upiera na perspektívu ďalších volieb. Keď však politici, ktorí živia polarizáciu, ovládajú aj páky štátnej moci, voľby môže vyprázdniť a prevalcovať autoritárstvo.

Esej: Rozpad komunikácie a ilúzia jednoty

.tomáš Zálešák .spoločnosť .téma 24.07.2026

Polarizácia našej spoločnosti sa stáva témou nie náhodou. Nemusíme o tomto probléme len počúvať. Máme s ním priamu a každodennú skúsenosť. A aj keby sme mali to šťastie byť od istých javov izolovaní, sú tu aj výsledky prieskumov.

Dokáže ľudský mozog pochopiť sám seba?

.norbert Žilka .spoločnosť .téma 17.07.2026

Výskum ľudského mozgu napreduje míľovými krokmi. Vstupujeme do jeho súkromia bez pozvania. Neurozobrazovacie technológie mapujú dianie v priamom prenose. V laboratórnych miskách rastú umelé mozgy. Napriek tomu je naše poznanie fragmentárne.