Expresná premena Ameriky vyráža dych a jej kupecká povaha zvádza k rýchlym záverom o konci slobodného sveta. Ale hoci Donald Trump zosobňuje najhoršiu tvár svojej krajiny, nie je jej koncom, a ani podstatou.

V USA som bol len dva razy. Raz na konferencii a raz na trojmesačnom pobyte na University of Massachussetts. Počas tých troch mesiacov som býval v malom mestečku neďaleko univerzitného mesta Amherst a ako dočasný obyvateľ som dostal pozvánku na Annual Town Meeting. Išiel som sa tam pozrieť z čírej zvedavosti.

Donald Trump posúva hranice mysliteľného. Vyhráža sa spojencom, posiela ozbrojené zložky štátu na ulice Ameriky. Čo sa to deje? Mení sa Amerika nezvratne? Alebo sú z toho nejaké cesty von? Pre .týždeň o tom hovorí Dalibor Roháč z American Enterprise Institute vo Washingtone.

Za posledné desaťročie – ale hlavne za posledný rok – bolo ťažké nepodliehať katastrofickému uvažovaniu.

Keď hovoríme o „americkom sne“, nemali by sme myslieť len na americké sebavedomie. Ide aj o vnímanie Ameriky zo strany „tých druhých“, napríklad aj nás Európanov. To, čo možno povedať o sne, platí aj o sklamaniach snívajúcich – obojstranne, na oboch stranách Atlantiku, a nielen tam.

Zaniká svetový poriadok, na ktorý sme si zvykli. Aký bol a prečo odchádza? A aký bude ten nový a čo bude znamenať pre malé krajiny, ako je Slovensko? Odpovedá amerikanista Tomáš Klvaňa.

Donald Trump síce veľa klame, ale jeho temná otvorenosť o fungovaní sveta bola vždy súčasťou jeho bizarného politického „sexepílu“: politikov korumpujú darmi, len hlupáci platia zákonom požadované dane; aj keby niekoho verejne zastrelil, nestratil by ani voliča.

Svet, v ktorom Amerika podporovala voľný obchod, bol svetom, v ktorom sa z chudoby dostali dve miliardy ľudí. Ako sa to zmení, keď Donald Trump namiesto spolupráce nasadil vydieranie? Čo to urobí Slovensku? V exkluzívnom rozhovore to vysvetľuje Ľudovít Ódor.

Fukuyama veril, že po páde komunizmu ľudstvo dosiahlo koniec ideologického vývoja – že liberálna demokracia je finálny model. Dnes žijeme opak: návrat dejín v podobe tvrdého súperenia veľmocí, autoritárskych modelov a sfér vplyvu. Vstupujeme do éry, ktorá sa podobá skôr 19. storočiu.

Historici majú na usporiadanie sveta niekedy odlišný pohľad, a tak sa .týždeň rozhodol spýtať Rogera Moorhousa, historika a odborníka na strednú Európu, čo je pre neho ten starý svetový poriadok a čo bude ten nový.