Robert Fico končí, opozícia nesmie trocháriť

.redakcia .rozhovory .téma 09.10.2026

Prečo si myslíme, že sa začína posledný rok, v ktorom je ešte Robert Fico politik s výraznejším vplyvom? Máme na to matematické, ekonomické aj globálpolitické dôvody. Zhovárajú sa Štefan Hríb, Martin Mojžiš a Marína Gálisová.

Bude na Slovensku vojna?

.martin Mojžiš .názory .téma 02.10.2026

Nie, v blízkej budúcnosti na Slovensku vojna s najväčšou pravdepodobnosťou nebude. Tých, ktorí sa vojny obávajú, toto konštatovanie zrejme neupokojí. To je v poriadku, cieľom tohto textu nie je ich upokojiť. Skutočným problémom tejto krajiny totiž nie je hrozba vojny, ale prehnané obavy z nej.

Obávate sa vojny? Dôvody, prečo byť pokojný

.štefan Hríb .rozhovory .téma 02.10.2026

Prečo sa teraz veľa hovorí o širšej vojne? Má Rusko na ďalší front? Je NATO dostatočne silné, aby si Putin netrúfol proti nemu zasiahnuť? Kde v tom stojí Slovensko? Odpovedajú Tomáš Valášek, bývalý veľvyslanec pri NATO, poslanec PS, a Alexander Duleba, expert na Rusko, profesor Prešovskej univerzity.

Bezpečnostná analytička Iulia Joja: V kinetickej vojne s Ruskom sme už dávno, len sme si to nechceli priznať

.marína Gálisová .rozhovory .téma 02.10.2026

Je Európa v novej fáze vojny s Ruskom? Prečo zažívame taký nárast sabotáží a dronových útokov? Robí Rusko v skutočnosti bojový prieskum na území Európy a ako tomu vie Európa čeliť? Rozhovor nám z Washingtonu poskytla bezpečnostná expertka Iulia Joja.

Česko distribuuje milióny brožúr, ako sa chrániť v kríze. Kde zaspalo Slovensko?

.marína Gálisová .názory .téma 02.10.2026

Európski lídri varujú verejnosť pred možnosťou ruského útoku. Ak nastane, tak s najväčšou pravdepodobnosťou v čase osobitnej zraniteľnosti: do roku 2030. Jednotlivé krajiny pripravujú obyvateľstvo na rozsiahlu krízu.

Neotročiť metaforám! Ani tým mníchovským

.tomáš Zálešák .spoločnosť .téma 02.10.2026

Máme tu krízu medzinárodného poriadku. Hrozba vojny aj spochybňovanie zmluvných základov spojenectva slobodných krajín zároveň celkom zákonito vyvolávajú aj u nás spomienky na Mníchov roku 1938, na zlyhanie predstaviteľov západných demokracií tvárou v tvár nastupujúcemu agresorovi.

Nový hlúpy svet

.martin Mojžiš .názory .téma 25.09.2026

Na tom, že svet sa dnes javí ako vymknutý z kĺbov, existuje všeobecná (a oprávnená) zhoda. Vymenovať prejavy tohto stavu vieme pomerne jednoducho. Pochopiť, čo sa to vlastne deje, je o čosi zložitejšie. Dokonca nie je jasné ani len to, či sa svet naozaj nejakým spôsobom zbláznil, alebo či sa nám to len zdá.

Naozaj všetci hlúpneme?

.štefan Hríb .rozhovory .téma 25.09.2026

Žijeme vo svete, o ktorom mnohí tvrdia, že sa zbláznil. A niektoré ukazovatele hovoria, že na tom niečo je. Testy žiakov PISA vypovedajú o prekvapivej skutočnosti: na celom svete klesá schopnosť mladých ľudí čítať s porozumením, chápať matematiku, sústrediť sa dlhšie než minútu a podobne. Človek, ktorý bol pred rokmi v rámci OECD súčasťou testovania PISA, sa volá Vladimír Burjan.

The Economist: Je pravda, že tínedžeri hlúpnu?

.the Economist .the economist .téma 25.09.2026

Každé tri roky OECD, klub zložený z prevažne bohatých krajín, vydáva výsledky medzinárodných školských testov vyplnených 15-ročnými deťmi z celého sveta. Bolo mnoho dôvodov dúfať, že najnovšie dáta publikované 8. septembra prinesú dobré správy. V minulom testovacom kole, ktoré prebehlo hneď po pandémii, sa známky z matematiky, čítania a vied hlboko prepadli. A tak si politici dovolili dúfať, že po skončení tejto kalamity sa známky opäť začnú vyšvihovať.

Esej: Keď sa hlúposť spriahne s mocou

.tomáš Zálešák .spoločnosť .téma 25.09.2026

V našej téme ľudského (nášho) hlúpnutia sme nahryzli veľmi komplexný problém, o ktorom by sa dalo diskutovať na oveľa väčšom počte strán. Urobím preto ústupok svojej profesionálnej deformácii, keď sa tu v krátkosti dotknem jedného z aspektov tejto témy, totiž jej politickej stránky.