V každej kaviarni bola kedysi živá hudba

.časopis .téma 12.08.2012

Rozhovor s košickým hudobníkom Jozefom Olajošom o pestrom živote kaviarenského muzikanta za socializmu.

Jánošíka nezlapali v krčme

.časopis .téma 12.08.2012

Rozhovor s historikom Liptovského múzea v Ružomberku Karolom Dzuriakom o krčmách vo feudálnom období.

Prepriahareň histórie

.martin Droppa .časopis .téma 12.08.2012

Čierny orol je v skutočnosti biely. Mohutná stavba národnej kultúrnej pamiatky v Liptovskom Mikuláši bývala vyše tristo rokov hostincom s prepriaharňou koní.

Prepité dejiny

.časopis .téma 12.08.2012

Kde sa odohrávajú príbehy zásadných diel slovenskej literatúry? Kde vysedávali naši umelci a politici? Kde sa udiali mnohé významné spoločenské udalosti? Áno, epicentrom našich dejín sú krčmy, kaviarne a hostince.

Krásne hral na gitare

.časopis .téma 05.08.2012

Basgitarista Pavel Daněk bol kapelníkom skupiny Burčiak, ktorá s Dežom Ursinym nahrala albumy Nové mapy ticha a Modrý vrch. Bol aj producentom niekoľkých ďalších Ursinyho albumov.

Dežo chcel, aby som hral narkomana

.peter Bálik .časopis .téma 05.08.2012

Slovenský spevák Miro Žbirka o šesťdesiatych rokoch, skupine The Beatmen, o filmovej spolupráci a o netradičnej kráse Dežovej piesne Lets Make A Summer.

Dežo to mal jasné

.časopis .téma 05.08.2012

Andrej Šeban hral na dvoch posledných albumoch Deža Ursinyho – Ten istý tanec a Príbeh. Dežo mal podľa neho už pred príchodom do štúdia jasnú predstavu o albume.

Som rád, že otcove platne sú konečne vonku

.peter Bálik .časopis .téma 04.08.2012

So synom Deža Ursinyho o reedíciách všetkých legendárnych albumov tandemu Dežo Ursiny/Ivan Štrpka a o jeho koncertoch s obnovenou kapelou Provisorium, kde spieva otcove piesne.

Na sever!

.peter Bálik .časopis .téma 04.08.2012

V týchto dňoch začali vychádzať reedície všetkých albumov Deža Ursinyho. To je dobrý dôvod znovu sa vrátiť k tomuto mimoriadnemu hudobníkovi, ktorý sa síce dožil iba 47 rokov (zomrel v roku 1995), no v slovenskej hudbe zanechal nezmazateľnú stopu.

Naši prví medailisti

.peter Osuský .časopis .téma 29.07.2012

Alojz Szokol (1871 – 1932), rodák z Hronca, vyrástol „u krstných“ v Šahách. Na nie celkom úspešných medicínskych štúdiách sa stal úspešným členom Magyar Atlétikai Club, a ako to už vtedy bývalo, all-round atlétom. Na prvej olympiáde v roku 1896 bol tretí vo finálovom behu na 100 metrov. Medailu však nedostal. Niežeby Gréci boli už vtedy tak na hunte, že nebolo na bronz. V Aténach víťazi dostali od kráľa striebornú, druhí bronzovú a tretím podali ruku. Tú podával zväčša korunný princ Konstantin.