Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dežo chcel, aby som hral narkomana

.peter Bálik .časopis .téma

Slovenský spevák Miro Žbirka o šesťdesiatych rokoch, skupine The Beatmen, o filmovej spolupráci a o netradičnej kráse Dežovej piesne Lets Make A Summer.

Vždy, keď si spomeniem na Deža, vybavia sa mi jeho Beatmeni, a hlavne skladba Let's Make A Summer. Bolo to obdobie polovice šesťdesiatych rokov, keď sme prvýkrát mali na Slovensku skupinu, ktorá reflektovala éru The Beatles. Beatmeni boli pre mňa prvým impulzom, ktorý som dostal od domácej hudobnej scény. Keď som bol chlapec, spomínam si na moje nadšenie,  keď som videl v novinách ich fotografiu, ako sedia na hojdačkách s beatlesáckymi účesmi a oblekmi. Vnímal som ich vo veku, keď som ešte nemohol chodiť na ich koncerty. Potom si spomínam, ako Beatmeni sprevádzali britskú kapelu Manfred Mann, čo bolo v tej dobe úplne nepochopiteľné, že hrajú v Bratislave, pretože „Manfredi” boli doma na úplnej špici.
Neskôr som sa s Dežom dostal aj do osobného kontaktu. Všimol si ma, keď sme koncom šesťdesiatych rokov vybehli ako skupina Modus. Mohol som mať pätnásť rokov, keď ma oslovil, či nechcem hrať vo filme Jarmok márnosti, na ktorom spolupracoval. S bubeníkom zo skupiny The Hooks sme mali niekde len tak stáť a tváriť sa, že sme narkomani! Bol som vtedy strašne chudý, určite chudší ako dnes, a mal som dlhé vlasy. Ani neviem, či sme sa v tom filme aj objavili. Odvtedy o mne vedel a vždy, keď ma stretol, hovoril mi, že by rád so mnou niečo urobil. Až do momentu, keď sa ma cez produkčného spýtal, či by som neprijal hlavnú úlohu vo filme Neberte nám princeznú. Bolo to asi moje najľahšie rozhodnutie. Neváhal som. Dežo bol Dežo, vedel som, že čokoľvek robí, vždy to bude dobré. Viem, že som týmto rýchlym rozhodnutím ovplyvnil aj Mariku Gombitovú, ktorá ponuku tiež bez váhania prijala. K Dežovi sme mali takú dôveru, že sme si svoje spevácke party nepripravovali. Stretli sme sa v Divadle hudby, kde nám predspieval melódiu, a my sme to po ňom zopakovali. Nahrali sme to takmer na prvý pokus, bola to ľahká a príjemná práca.
Neskôr, keď som nahrával album K.O., som mu vzdal poctu tým, že som tam dal aj moju verziu Let's Make A Summer. Na tej pesničke sa mi vždy páčilo, že znie síce ako klasická sixtiesácka skladba, ale v tých disonantných dvojhlasoch má v sebe takú špinu, aká sa v hudbe začala používať až neskôr. Túto pieseň vás jednoducho baví spievať. Či si myslím, že by v tom čase vyhrala aj britskú hitparádu? To neviem posúdiť, ale som presvedčený, že keby som ju pustil môjmu anglickému producentovi, s ktorým som nedávno nahrával v štúdiach Abbey Road, určite by sa mu páčila. Krátko po vyjdení albumu sme sa s Dežom stretli, na čo mi povedal, že ho moja verzia Let's Make A Summer veľmi potešila. Je viac Dežových piesní, ktoré by som rád spravil – jednou z nich je napríklad Apple Tree In Winter, ktorá vyšla na albume Provisorium. Teším sa na to, ako si k tým reedíciam sadnem a pekne po rade si ich vypočujem. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite