Faustiáda

.peter Zajac .časopis .téma 17.11.2012

Jonáš Záborský platil v slovenskej literatúre dlho za národného hriešnika. Vladimír Mináč ho dokonca označil za profesionálneho prebehlíka. Až Oskár Čepan o ňom napísal, že je najpevnejším orientačným bodom slovenskej literatúry tretej štvrtiny devätnásteho storočia. Významná časť Záborského diela ostávala dlho neznáma. Jeho súborné dielo vyšlo knižne prvý raz v roku 1954, takmer sto rokov od vzniku.

Veľký sebaironik

.eva Čobejová .časopis .téma 17.11.2012

Záborský bol síce ctižiadostivý človek túžiaci po uznaní, ale občas si volil pseudonymy. Svoju prvú významnú báseň ódu Na Slováku podpísal menom N. Magurský. V roku 1864 v almanachu Lipa vydal svoje divadelné hry Odboj zadunajských Slovákov a Arpádovci – pod pseudonymom Vojan Josifovič. Na stránke zaborsky.blogspot.sk, ktorá prináša podrobné informácie o Záborskom a jeho diele a ktorú pripravuje Timotej Kubiš, sa uvádzajú aj ďalšie pseudonymy: Filip Konôp, Parabola Drotár Fedor, Brindza Jánoš, Jano Metla, Füldenstein, Vilibald Graf von Habenichts Titularkaiser von Babylon und expectativer König der Republik Pohlen.

Pod prachom

.timotej Kubiš .časopis .téma 17.11.2012

Prečítal som stovky kníh, ale zďaleka som nečítal všetko. Knihy si treba vyberať. Jednak preto, aby sme stihli prečítať to, čo chceme, a hlavne preto, že knihy nás menia a treba si dávať pozor na to, čo čítame. Sú autori a knihy, na ktoré si nebudem chcieť nájsť čas nikdy. Na druhej strane, je veľa autorov, od ktorých chcem prečítať všetko, alebo som už prečítal takmer všetko, čo napísali, alebo všetko, čo bolo vydané tlačou.

Jonáš Záborský proti všetkým

.eva Čobejová .časopis .téma 17.11.2012

Ctižiadostivý, sebastredný, pracovitý a v spore takmer s celou svojou generáciou. Jeho konkurentom nebol nikto menší ako Ľudovít Štúr či Jozef M. Hurban. Nepodľahol ich charizme, kritizoval ich, sporil sa s nimi, a stal sa tak outsiderom štúrovskej doby. Napriek tomu neupadol do zabudnutia a dnes je možno zaujímavejší ako mnohí z tých, ktorí ho vysmievali. Narodil sa pred dvesto rokmi. Jonáš Záborský.

Pohľad slovenského liberála z Washingtonu

.juraj Droba .časopis .téma 11.11.2012

Americké prezidentské voľby majú pre mňa veľké čaro. Už štvrtýkrát za sebou som sa vrátil do Washingtonu, aby som ich pozoroval v priamom prenose.

Ako to vidia konzervatívci

.jaroslav Daniška .časopis .téma 11.11.2012

Republikáni prehrali druhé prezidentské voľby po sebe, zdá sa, že „pravicový národ“, ako ešte pred pár rokmi nazval britský Economist Ameriku, akosi nevie prísť pravici na chuť. Čo sa deje?

Nová Amerika?

.štefan Hríb .časopis .téma 11.11.2012

Čo rozumné sa dá povedať o voľbách, v ktorých dvoch lídrov delí jedno percento? Keby Romney získal o stotinu viac, bola by to už iná Amerika? Aký trend je vôbec možné dohľadať v takto dlhodobo ostro rozdelenej krajine? Nie je Obamov tesný triumf skôr vecou momentálnej nálady, krajšieho úsmevu či dokonca náhody (hurikán Sandy), než hlbinnej zmeny Ameriky?

Slabý Obama a jeho Amerika

.jaroslav Daniška .časopis .téma 11.11.2012

Barack Obama zvíťazil, Amerika si vybrala ďalšie štyri roky pod vládou demokratov. Aké bude jeho druhé volebné obdobie? A čo vypovedá zvolenie Obamu o samotnej Amerike?

Naši „moskviči“

.eva Čobejová .časopis .téma 03.11.2012

Keď hovoríme o dobrom vzdelaní a o vplyve ľudí s prestížnymi školami na túto spoločnosť, nemôžeme obísť MGIMO. Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov bol do začiatku 80. rokov jedinou prestížnou vysokou školou, ktorú mohol ambiciózny a talentovaný študent zo socialistického Československa absolvovať. Záujem bol veľký, a zďaleka nestačilo mať dobré študijné výsledky. Na MGIMO bolo treba mať aj bezchybný ideologický profil. Stačil napríklad jeden emigrovaný príbuzný alebo otec vylúčný zo strany či veriaca mama – a študent nemal šancu. Časť študentov bola navyše vychovávaná v Moskve na špeciálne účely tajných služieb.

Naši západníci

.eva Čobejová .časopis .téma 03.11.2012

Čoraz silnejšie slovo majú v politike aj vo verejnom živote ľudia, ktorí prešli špičkovými svetovými univerzitami. Niektorých vidno viac, niektorých menej, ale ich vplyv je významný. Ak dnes na slovenskej pravici zaznie zaujímavý hlas či provokatívny politický návrh, často sú za ním traja výrazní poslanci – Daniel Lipšic (Nová väčšina), Radoslav Procházka (KDH) či Miroslav Beblavý (SDKÚ). Lipšic absolvoval postgraduálne štúdium na Harvard Law School, Procházka získal titul doktor právnych vied na Yale Law School, Beblavý absolvoval magisterské a doktorandské štúdium na starobylej škótskej University of St. Andrews (je to škola, na ktorej študoval aj britský korunný princ William).