Už desať rokov existuje na Slovensku akcia Boj proti hladu. Vincentínske hnutia (od svätého Vincenta de Paul, čo bol riadny kvietok, ale o ňom inokedy) po celej krajine sa vtedy spoja a pečú medovníkové srdcia.
Nedávno ma zaujala fínska divadelná hra Nože krájajú vzduch. V každom zo štyroch dejstiev vystupuje iná postava. A chór ako z antickej tragédie vedie s postavami dialóg o zmysle ich života.
Koniec leta – ako keď utne. Nasleduje nástup do štátnej škôlky (vďakabohu za ňu) a inštitucionálne odtŕhanie detí od matiek, ktoré sa ich držia zubami-nechtami. Desivé prvé dni v škôlke!
Milí priatelia, kaluže sú fenomén. Vznikli, keď na tejto planéte prvýkrát spŕchlo. Ateisti hovoria, že to bolo po veľkom tresku, kresťania tvrdia, že to bolo po stvorení sveta.
Nesadaj si na prvé miesto, ale keď ťa pozvú, choď, no sadni si na posledné miesto. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. Tak hovorí Písmo.
Ten najúžasnejší zážitok tohto leta sa volá Banát. Tí šiesti kamaráti, ktorí sa rozhodli spojiť svoju dovolenku s rumunskou dedinkou Eibenthal, to iste dosvedčia.
Celý život sa musíme usilovať o to, aby sme prešli úzkou bránou. Len zriedkavo je život širokou, pohodlnou cestou. Takmer vždy sa spája s námahou a vysilením. Šťastie sa málokedy servíruje hotové na striebornom podnose.
Každý deň počúvame o nezmyselnom vraždení. Samovražedné útoky a výbuchy náloží v Iraku, opakované streľby v Amerike, masaker s kamiónom vo Francúzsku, vraždenie v Afrike.
Nájde si ma vždy. Je to vždy ten istý lumen, aj keď úplne iný. Keď sa do mňa pustí, neviem ako sa brániť. Vyhrať môžem, len keď ma doženie do miest, kde už nemám čo stratiť.
