tie zneli takto: „Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu.“ On im na to odpovedal ďalšími slovami tohto žalmu, že „je to sťa vzácny olej, čo steká na bradu, na Áronovu bradu, na okraj jeho rúcha“. A s pokusom o vtip dodal, že on teda nemá rád, keď mu niečo tečie po brade. Veľmi intenzívne mi to však utkvelo v pamäti a keď som sa neskôr dostal k rozboru textu tohto žalmu, s veľkým napätím som skúmal, o čom to žalmista vlastne hovorí.
Grécky preklad hebrejskej pôvodiny (takzvaná Septuaginta) týmito slovami označuje prežité súrodenecké spoločenstvo a jednotu. A tá sa potom realizuje ako „najvyššia forma“ v židovskej liturgii v jeruzalemskom chráme. Oba aspekty – „dobré a milé“ – platia tak pre tých, ktorí trvalo žijú v životnom spoločenstve Sionu, ako aj pre tých, ktorí to zažijú iba čiastočne.
Jemne vyliaty vzácny olej na hlave zdôrazňuje auru dvoch sviatočných udalostí, totiž atmosféru stolovania a slávnostnosť vysvätenia Árona (čiže veľkňaza).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.