Človek si občas pripadá, že sem bol vyvrhnutý z temnoty dejín – a tak sa potáca v tme vlastných romantizujúcich predstáv o sebe samom aj o svete. Nielen človek, ale aj celé národy sa chytajú slamky a svoju identitu opierajú o slávne skutky svojich predkov, ktoré sa nikdy nestali. 

Kamarát Kornel Frňúz si kúpil dve okrasné prasiatka. Také malé, strakaté. No jedno hneď zdochlo. Volal chovateľom, reku, čo mu to predali za kaliku. Chovateľ zašušťal v telefóne a bolo po konverzácii. Telefón už nikdy nezdvihol.

Prepáčte mi, ale politika ma už nezaujíma. Za svoj život som volil iba raz, aj to stranu, ktorá sa do parlamentu nedostala. Zabil som vzácne hodiny môjho života, zvažoval som, zisťoval a triedil informácie, kriticky ich vyhodnocoval.

Odišiel mi kamarát. Na večnosť, vrátil sa k Stvoriteľovi. Pustovník z paneláku, chlap, ktorý bojoval dobrý boj. Paľko Gábriš, evanjelický farár, rozhlasový kolega, teológ, spisovateľ, priateľ. Keď nad ním premýšľam, premýšľam o všetkých dobrých chlapoch.

Napísať knihu, to je veľká paráda. Ešte väčšiu radosť má však autor z toho, keď kniha skutočne uzrie svetlo sveta. Zrazu ju držíte v rukách, oňuchávate, cítite papier, tlačiareňskú čerň, lepidlo použité vo väzbe i kov oceľového noža rezačky.

Kedy ste naposledy sedeli na múriku? Múrik je fenomén. Na múriku pred Filozofickou fakultou sme sa stretali po prednáškach a diskutovali o zmysle života. Tu sme si tiež dohadovali rande s mojou manželkou, vtedy ešte spolužiačkou. Čo som sa tam na ňu načakal!

Hodnota príbehov, kníh, umeleckých diel i ľudí má svoje vrcholy i pády. To, k čomu teraz obdivne vzhliadame, môže byť o pár rokov na smiech tak, ako zvonové gate v spaghetti westernoch zo sedemdesiatych rokov. 

Pred rokmi som brigádoval v redakcii jedného skrachovaného denníka. Bol som na kultúre a za celé leto som zarobil asi dvadsať eur a prejedol a prejazdil dvesto. Neprekážalo mi to, bol som plný nadšenia, podporoval som predsa kultúru.

Ľudia túžia po zázrakoch. Ale čo je to zázrak? Je to niečo nadprirodzené, čo trvá okamih a mení stav vecí na dlhé roky?

Popletený som ako klbko bavlny. Na nič si poriadne nespomínam, iba na vône a chute. Letopočty sa mi pletú, z príbehov si pamätám len zápletky, vybledli mi pointy vtipov. A rovnaký film pozerám piatykrát, kým mi trkne, že som ho už videl.