Kedy ste naposledy sedeli na múriku? Múrik je fenomén. Na múriku pred Filozofickou fakultou sme sa stretali po prednáškach a diskutovali o zmysle života. Tu sme si tiež dohadovali rande s mojou manželkou, vtedy ešte spolužiačkou. Čo som sa tam na ňu načakal!

Hodnota príbehov, kníh, umeleckých diel i ľudí má svoje vrcholy i pády. To, k čomu teraz obdivne vzhliadame, môže byť o pár rokov na smiech tak, ako zvonové gate v spaghetti westernoch zo sedemdesiatych rokov. 

Pred rokmi som brigádoval v redakcii jedného skrachovaného denníka. Bol som na kultúre a za celé leto som zarobil asi dvadsať eur a prejedol a prejazdil dvesto. Neprekážalo mi to, bol som plný nadšenia, podporoval som predsa kultúru.

Ľudia túžia po zázrakoch. Ale čo je to zázrak? Je to niečo nadprirodzené, čo trvá okamih a mení stav vecí na dlhé roky?

Popletený som ako klbko bavlny. Na nič si poriadne nespomínam, iba na vône a chute. Letopočty sa mi pletú, z príbehov si pamätám len zápletky, vybledli mi pointy vtipov. A rovnaký film pozerám piatykrát, kým mi trkne, že som ho už videl.

Polievka je bombový výmysel. Okrem Božej lásky a ľudskej solidarity uznávam všeobsahujúcu podstatu polievok. Sám holdujem slepému gulášu. 

V detstve ma vydesila inscenácia, v ktorej sa objavil zub času. Všetci detskí aktéri zošediveli a zvráskaveli. 

Chlieb sa človeku nezunuje. Je taký dôležitý, že sa spomína aj v Otčenáši. Chlieb je požehnanie.

Pred pár rokmi som stretol kamarátku novinárku, ktorá mala práve za sebou živé vysielanie s vysokopostaveným politikom. Bola zdrvená, smutná, ako keby ju rozžula krava a vyfľusla do blata.

Milí priatelia, čo je to pokora? Toto slovo zdochlo rovnako, ako naša schopnosť akceptovať pominuteľnosť matérie.