ale každý, kto by chcel zadefinovať zrodenie či smrť v plnom rozsahu, bude na smiech. Dnes aj o tisíc rokov. Tajomstvo neznesie dogmy, iba pokoru a úžas.
Spomínam si na prvý pohreb, ktorý som absolvoval. Zobrala ma naň babka, moja sprievodkyňa detskými rokmi, keď som odmietal škôlku, poobedný spánok aj priateľstvá rovesníkov. Dlhý čierny zástup sa zlieval na cintorín ako černicový sirup rozliaty na kuchynskej linke. Potom sa rozkošatil medzi hrobmi a spojil pri dome smútku, z ktorého znel hlas „modleníka“. V začínajúcom lete sa miešala vôňa kvetov, bzučanie včiel s vôňou naftalínových oblekov a šiat, ktoré dávno vyšli z módy. Na oblohe ani mrak, ale tu pršalo. Látkové vreckovky stierali pot z čiel a slzy z očí. Veľkí chlapi pristúpili k rakve, zdvihli ju na plecia.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.