možno sa mýli. Áno, v dnešných básňach je málo slov, ale žiadne myšlienky. Preto od nich ľudia bočia. Z formy sa stala dogma a obsah vyšumel. Aj ja som kedysi písal básne. Dnes ma viac berú príbehy, tak vám jeden rozpoviem.
Stalo sa to v centre mesta. Manželke zastal cestu básnik, predpotopný a zároveň večný tvor – Poetosaurus Grant. Fosília, ktorá žije z grantov. Vypisuje lajstrá, žobroní. Chodí po štipendiách, konferenciách, vytvára hodnoty, ktoré majú pretrvať – zbierky básní – tie zhluky slov v náklade dvadsať kusov. Nikoho si neváži, sám si ale vyžaduje úctu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.