dokázal som pochopiť ich pohnútky. Aj oni potrebujú žiť, predať, mať výsledky. Zvolil som taktiku láskavého prístupu, trpezlivej pozície a na konci som sa vždy zdvorilo poďakoval s tým, že si to musím premyslieť. Číslo som si následne uložil ako „nedvíhať – blbosť“.
Od istého času telefón mlčí. Urobil som totiž osudovú chybu, zle som si vysvetlil poslednú otázku, ktorú mi neodbytná pani položila: „Ak by ste sa chceli na čokoľvek opýtať, nech sa páči.“ Práve som čítal knihu o Arnoštovi Lustigovi, ktorá je prvoplánovo učebnicou tvorivého písania, no je v nej veľa odkazov na holokaust, komunizmus, Aristotela, literatúru, umenie i brak. Pod týmto dojmom som na pani vychŕlil spŕšku otázok: „Aký je zmysel života? Aký zmysel má utrpenie v živote človeka? Prečo život trvá, ale jedného dňa sa bunky prestanú obnovovať a človek zomrie?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.