po brexite to tu máme znovu: realita dobehla zberačov a vyhodnocovačov dát. Donald Trump sa stal prezidentom USA, hoci predvolebné prieskumy tvrdili niečo celkom iné. Asi si treba osvojiť nový prístup k faktom. Neverte prieskumom, často sa mýlia. Neverte sociálnym sieťam, lebo v nich prirodzene vnímate skôr názory, ktoré sa zhodujú s tými vašimi. A tomu, že sa niečo stane, verte, až keď sa to naozaj odohrá.
boli prieskumy zmanipulované?
Mimochodom, prečo sú vlastne prieskumy také nespoľahlivé? Dôvody sú psychologické aj technické. K tým prvým patrí ostych voličov vyjadriť, že podporujú kandidáta, ktorý je v hlavných médiách vnímaný negatívne (u nás sme to zažili pri HZDS, ale aj pri Smere). A ak má kandidát veľmi kontroverznú povesť, ani sám volič nemusí byť úplne pripravený sám pred sebou priznať, že ho chce podporiť. Takto sa správajú najmä voliči, ktorí kandidáta nakoniec nevolia z náklonnosti, ale z pragmatizmu – lebo nevidia lepšiu možnosť. Vieme, koľkí voliči Trumpa sa v prieskumoch do poslednej chvíle objavovali ako nerozhodní preto, lebo podvedome síce tušili, čo urobia, ale dvíhal sa im z toho žalúdok alebo pre túto voľbu ešte iba zbierali odvahu? Nedá sa to zistiť. „Faktor hnusu“ môže čiastočne vysvetliť výsledný „faktor brexitu“, čiže slabú väzbu prieskumov na skutočnosť. Navyše, politické prieskumy sa samy osebe robia ťažko, pretože kto dnes vie predvídať, koľko voličov v skutočnosti príde k urnám? A počet hlasujúcich má pre hodnotu výsledku zásadný význam.
Keď Donald Trump v kampani tvrdil, že prieskumy sú zmanipulované, aby dodávali odvahu táboru Hillary Clintonovej, ba dokonca, že niektoré agentúry ani údaje nezbierajú, iba sypú čísla z rukáva, znelo to ako propagandistické reči. A keď potom volebné výsledky ukázali, že náskok, ktorý prieskumy pripísali Hillary Clintonovej, nebol reálny, vyzeralo to ako potvrdenie Trumpových slov. No prieskumy nemusia byť zmanipulované, aby boli nespoľahlivé. A nezachráni nás pred tým ani technický pokrok. Naopak, práve ten k ich chybovosti prispieva.
„Hrozí aj to, že Trump obetuje strednú a východnú Európu a najmä Pobaltie Putinovi.“
Metódy zberu údajov sa totiž menia, čo pridáva novú mieru neistoty. „Veľa sa experimentuje,“ priznáva Charlie Cook z nezávislého analytického centra The Cook Report. To vzniklo už v roku 1984 a odvtedy sa podmienky radikálne zmenili. „Sme v procese transformácie, musíme sa s tým vyrovnať,“ vyjadril sa Cook. V osemdesiatych, ale aj v deväťdesiatych rokoch, vysvetľuje pre The Wall Street Journal, bolo jednoduché zavolať na náhodne vybraté telefónne čísla a spýtať sa voličov, ktorého kandidáta preferujú. Neskôr začali operátori ponúkať možnosti filtrovania hovorov, takže človek mohol odmietnuť volanie z marketingovej či prieskumnej linky. Navyše, počet pevných liniek klesá. Mnohé domácnosti ich zrušili, majú iba mobily. A volať na mobily je pri prieskumoch komplikovanejšie. V USA je automatické vytáčanie mobilných čísel zakázané (cieľom je chrániť spotrebiteľov pred agresívnymi marketérmi). Aby sa teda zistili názory ľudí cez mobily, musia ich čísla ručne vyťukávať operátori. To zvyšuje náklady.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.