prezidentská kampaň v roku 2016 bola ako psychedelický výlet do hlbín duše amerického voliča. A nielen voliča, ale aj politikov a v neposlednom rade medzi najrozličnejšie exotické typy ľudí, ktorí tvoria to, čo nazývame „médiá“.
Kandidatúra Donalda Trumpa bola pre všetkých ako gigantická celonárodná Rorscharchova škvrna. Každý videl to, čo Trump robil, počúval Trumpove prejavy, vnímal prieskumy verejnej mienky týkajúce sa Trumpa, a každý si ich vysvetľoval úplne inak – podľa svojich politických názorov a túžob.
Tejto mánii napokon unikla len kolektívna múdrosť amerického voličstva.
Za normálnych čias – lenže toto nie sú normálne časy – by nebolo možné, aby kandidát s takým otrasným slovným prejavom a s takými odpudivými faktormi v osobnom živote vyhral.
Ale my sme sa ôsmeho novembra 2016 dozvedeli, že voliči dovideli za celú tú kampaňovú maškarádu a zaostrili na to, čo je podstatné – smerovanie svojej krajiny. Na jej ekonomiku, politiku a stav kultúry.
„Demokrati majú problém akceptovať inakosť u miliónov amerických voličov. “
Za všetko hovorí jeden šokujúci príklad. Až 81 percent bielych evanjelikálnych kresťanov hlasovalo za muža, ktorý svojím životom dokonale stelesňuje filozofiu časopisu Playboy. Prižmúrili nad tým oči, pretože vedeli, že súkromný život Donalda Trumpa nezaveje do Oválnej pracovne triumfalistický sekularizmus Demokratickej strany. Teda filozofiu, v ktorej rámci sa aj súkromné firmy či náboženské spoločnosti musia (alebo sú súdne donútené) podriadiť vôli štátu, filozofiu, ktorá povýšila transgenderové WC na lakmusový papierik osvietenosti či tmárstva. Nuž a preto hlasovali, ako hlasovali.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.