od atentátu na nášho premiéra uplynulo niekoľko dní. Slovensko sa postupne spamätáva zo šoku, ktorý zasiahol celú krajinu. Stalo sa niečo nemysliteľné. Stalo sa niečo, čo v novodobej slovenskej histórii nemá obdobu. Niečo celkom bezprecedentné.

A keďže sa nachádzame v bezprecedentnej situácii, nedá sa s istotou tvrdiť (ale ani s pochybnosťami nie), čo bude nasledovať. To jednoducho nevieme. Nevedia to politológovia, nevieme to my v médiách a nevedia to dokonca ani vládni politici. Bude streľba na premiéra slúžiť ako memento, ktoré povedie k snahe o spoločenské zmierenie? Alebo, naopak, prispeje k už tak vyhrotenej polarizácii a povedie k ďalšiemu rozkladu spoločnosti? 

Dnes je istá len jedna vec – že všetci by sme sa mali usilovať o prvý scenár. Ako sa už toľkokrát opakovalo, útok na Roberta Fica je aj útokom na nás všetkých, je útokom na našu demokraciu, podstatu našej štátnosti. Je to útok na Slovenskú republiku a každého jedného jej občana.