Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Volím, lebo môžem krúžkovať

.michal Magušin .filip Olšovský .eva Čobejová .časopis .téma

Ešte v lete sa v prieskumoch ukazovalo, že voľby sú pre voličov neatraktívne. Akoby prestali veriť, že vhodenie volebného lístku do urny môže mať nejaký vplyv na ich život.

Ale napokon sa celková dezilúzia nekonala. Kto tomu pomohol?

Analytici ešte v lete špekulovali, či náhodou nebude prelomený rekord pre parlamentné voľby a k urnám sa môže dostaviť najmenej voličov v dejinách Slovenskej republiky. Rekord zatiaľ drží rok 2006 s číslom účasti voličstva – 54,7 percenta.

Lenže na jeseň už taký pesimizmus medzi výskumníkmi nevládol. Nárast záujmu voličov sa vysvetľoval najmä utečeneckou krízou, voliči možno zažili pocit ohrozenia, úspešne vyvolaný aj politikmi, a viac sa zaujímali o to, kto a ako riadi štát.

V novembri 2015 už agentúra Focus hlásila, že voličov môže byť okolo 59 percent. A vo februári 2016 sa výskumníci z rôznych agentúr zhodovali na tom, že účasť by mala byť od 55 do 60 percent. Teda žiadne víťazstvo, ale možno ani totálna dezilúzia s varovne nízkymi číslami.

Čo zmenilo rozhodnutie niektorých voličov? Boli to kauzy vládnucej strany ako masér Kostka? Strach z migrantov? Protesty sestričiek a učiteľov? Politické mítingy či bilbordy, ktorými bola oblepená celá krajina?

Zatiaľ možno len vysloviť hypotézy. V .týždni sme presvedčení, že mierne vyššiu chuť dostaviť sa na voľby má tentoraz na svedomí najmä možnosť preferenčného hlasovania, teda krúžkovania kandidátov. Preferenčné hlasovanie sa stalo akýmsi východiskom z núdze najmä pre voličov pravicových strán, ktoré nedokázali presvedčiť o svojej schopnosti postaviť Smeru relevantnú alternatívu. Ale viaceré si trúfli nasadiť do kampane atraktívne nové mená, ľudí s príbehom, s drajvom, ktorí kandidovali skôr za seba ako za stranu.

aktivizmus a stretnutia s ľuďmi

Alojza Hlinu bolo posledné roky výrazne cítiť. Plamenne diskutoval v parlamente, alebo nápaditým aktivizmom poukazoval na problémy. V Bratislave by takmer zamuroval vchod do nebankovky Pohotovosť, keby ho policajti nehodili na zem, do Krajnej Bystrej k pomníku Vasila Biľaka doviezol obrnený transportér OT 64 a k Ficovmu domu doviezol kontajner s alobalom. A po Slovensku postavil vkusné pútače na svoje meno zo slamy. Ako zarytý odporca bilbordového smogu ukázal, že sa to dá aj inak. Inštalácie sú vkusné, ekologické, po kampani sa slama využije na Hlinovom salaši.

Pred voľbami nerobil vyzývavú kampaň. S ľuďmi zo svojej strany Občania, ako kandidáti na listine KDH, chodil po Slovensku a stretával sa s ľuďmi. Nekúpil nijaký bilbord, takmer žiadnu inzerciu v médiách. Pri cestovaní po krajine prešiel pešo asi 300 kilometrov. V dedinách rozbehol „štipcovaciu kampaň“, keď letáky pripínal ľuďom na brány štipcami. „Jazyk mám o tretinu menší, lebo som stále musel vysvetľovať, prečo som na kandidátke KDH,“ hovorí.

Aj keď stavil najmä na seba, kádehákom sa nevyhýbal. Na Orave sa k nemu napríklad pripojil Ivan Uhliarik. Na veľkých mítingoch KDH, kde vyhrávali Kandračovci, sa však objavil len zriedkakedy.

Z kampane Hlinovi utkvela v pamäti najmä návšteva dedinky Osadné. V obci s menej ako dvoma stovkami obyvateľov prišla na stretnutie plná krčma. „Ľudia mi hovorili, že ako pravoslávni nemôžu voliť KDH. Nakoniec sme sa však dohodli, že môžu, lebo aj vladyka sa po dlhých rokoch stretol s pápežom.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite