Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Stopy

.andrej Bán .časopis .fototéma

Som tulák a svedok. Štvrť storočia prinášam ako fotograf a reportér príbehy obetí vojen, konfliktov, exodov a prírodných katastrof.

Som tulák a svedok. Štvrť storočia prinášam ako fotograf a reportér príbehy obetí vojen, konfliktov, exodov a prírodných katastrof. Afganistan, Gaza, Gruzínsko, Haiti, Kosovo, Pakistan, utečenci cez Balkán a iné bolestivé miesta sveta. Prečo to robím?
.píšem osobný text, iný ani nemôže byť. Ani tieto fotografie, ktoré sú súčasťou mojej výstavy na Mesiaci fotografie 2015 nemôžu byť neosobné. Sú to stopy neupravovanej reality v hľadáčiku môjho fotoaparátu a tiež stopy týchto drsných obrazov v mojej duši.

rumunsko

Pamätám si na to celkom presne. V novembri ´89 boli naše námestia plné neagresívnych ľudí a padal komunistický režim, čo si minimálne jeden mladý právnik nevšimol. Ani nie štyristo kilometrov smerom na juhovýchod od našich hraníc, v Rumunsku, revolúcia vôbec nebola nežná. Diktátora Nicolae Ceausesca a svoju kožu chránila brutálna tajná polícia Securitate. V uliciach sa bojovalo. Niekedy začiatkom decembra sa kamarát Juraj Groch, ktorý fotil pre jednu francúzsku agentúru, rozhodol zaviesť do Rumunska nákladné auto s liekmi a inou humanitárnou pomocou. Ponúkol mi miesto. Juraj dal v dobrej viere, aby sme neboli nápadní, pomaľovať starú rozheganú zelenú tatrovku tromi bielymi pásmi. Vraj, aby si nás „chlapci“ zo Securitate nesplietli. Fajn nápad, až na to, že keď sme došli na rumunskú hranicu, oznámili nám, že také isté tri biele pruhy na zelené autá maľuje rumunská armáda, s ktorou rebeli bojujú. A že či to teda neotočíme. My že nie.
Do Temešváru to bolo asi sto kilometrov. Snežilo a hrozne fúkalo. Prázdne cesty. Prvýkrát v živote som pocítil ten nepotlačiteľný strach. Čo ak sa objavia? Žartovali sme a boli sme vulgárni. Obranný reflex troch chlapov v kabíne, ktorí idú kamsi naverímboha. V Temešvári sme za asistencie vojakov vyložili veci do skladu. Pred zotmením nás vzali na námestie, kde sa odohrávalo čosi apokalyptické. Kňaz nad obeťami z masových hrobov. Prvýkrát v živote som si uvedomil, že pohľad cez hľadáčik mojej novej leicy je vlastne milosrdný filter, ktorý ma oddeľuje od okolitých hrôz, na ktoré by som sa nedokázal len tak, bez fotoaparátu, pozerať.
 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.andrej Bán .časopis
.diskusia
.neprehliadnite