Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hostia do domu

.andrej Bán .marína Gálisová .časopis .fototéma

Slovensko prijme stovku utečencov zo Sýrie, výhradne kresťanov. Okrem toho poskytne dočasný pobyt piatim stovkám utečencov, ktorých má na svojom území Rakúsko. To je všetko.

.ten moment v apríli si ešte pamätáme. Pri nehode jedného-jediného rybárskeho plavidla vtedy zahynulo odhadom osemsto migrantov. Šok prinútil Európanov čeliť novému problému – ktorý nebol nový. Migranti sa cez Stredozemné more pokúšali dostať do Európy už predtým. Tentoraz sa Európska únia rozhodla konať. Zachraňovať migrantov, aktívne zasahovať proti pašerákom ľudí, ktorí profitujú z nešťastia utečencov a riešiť situáciu tých, ktorí do Európy prídu.


.protesty proti nariadenej solidarite

Nasledovali krízové stretnutia európskych lídrov a zrodil sa dnes už zamietnutý plán kvót pre jednotlivé krajiny. Kvóty mali byť vypočítané na základe kritérií, medzi ktoré patril aj počet obyvateľov, výkonnosť ekonomiky a množstvo už prijatých utečencov. Približne od pätnásť do osemnásť percent utečencov malo prijať Nemecko. Proti kvótam vzápätí vystúpili viaceré európske krajiny, ohradzovali sa, že ak ich prijmú, bude porušený princíp dobrovoľnosti, a že predsa nemožno žiadny členský štát nútiť, aby prijal zhora nalinkovaný počet migrantov.

Ostrými slovami nešetril napríklad maďarský premiér Viktor Orbán. Ale ani lídri s demokratickejšou povesťou za ním veľmi nezaostávali. Ako napísal nemecký časopis Spiegel, ktorý mal k dispozícii záznamy zo stretnutí európskych lídrov, ktorí o utečencoch debatovali, „celkový dojem vypovedal, hoci suchým diplomatickým jazykom, o prehlbujúcom sa spore“.

„Maďarsko a Česká republika sa ohradili proti chabej geografickej rovnováhe systému,“ citoval Spiegel jeden zo zápisov, „Poľsko vyjadrilo obavy týkajúce sa donucovacieho prístupu a volalo po dodržaní princípu dobrovoľnosti.“

Na to sa Nemecko začudovalo, ako to bude vyzerať, keď budú niektoré zo spomínaných krajín v budúcnosti žiadať od ostatných členských štátov EÚ solidaritu – vtedy im už na dobrovoľnosti pomoci nebude natoľko záležať. Celkove však odpor voči „nariadenej solidarite“ dosiahol takú dynamiku, že systém kvót, tak či onak nie najlepšie premyslený, jednoducho padol.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite