Nemám žiadnu pochybnosť, Andrej, že budeš s náskokom najlepší doterajší prezident. Žiadnu. Predurčuje Ťa k tomu Tvoja minulosť, aktivity, povaha aj charakter. Mám síce priveľa skúseností so zaujímavými ľuďmi, z ktorých funkcie urobili nevábnych pragmatikov moci, ale poznám aj dostatok výnimiek. Som si takmer istý, že budeš jednou z nich.
Ale nepredpokladám, že prevýšiť Michala Kováča, Rudolfa Schustera a Ivana Gašparoviča je tvoja výzva. Také nízke a ľahké ciele nemávaš. No práve tu leží nepríjemná pasca Tvojho začínajúceho prezidentovania.
Začínaš pritom dobre. Vyzval si harabinovskú kliku, prijal si ľudí, ktorých niekto napadol, na inauguráciu si vytiahol odvážnych jednotlivcov, poslúžil si bezdomovcom, a ani novinárom neodpovedáš podľa ich scenára, ale podľa svojho. Fajn.
Keď budeš robiť len toto, budeš s prehľadom prvý normálny prezident. Budeš obľúbený, vážený a náš. Ale myslím si, že práve tým by si uviazol v pasci neznesiteľne nízkych očakávaní, ktorú Ti nastražili traja subnormálni predchodcovia.
Nemyslím tým, že by si sa mal snažiť byť rovno Václavom Havlom. To sa nedá a ani nemá. Ale s bývalým českým prezidentom to naozaj súvisí: je rozdiel byť prezidentom, vnímavým na konkrétnu spravodlivosť, citlivým na individuálne utrpenie a imúnnym voči mediálnej prázdnote, a prezidentom, ktorý má rozmer štátnika. To prvé budeš, ale až to druhé je skutočná výzva.
Je veľmi ťažká. Už len preto, že sa nedá konkrétne pomenovať, zostaviť ako zoznam aktivít a potom bod po bode napĺňať. Áno, vyžaduje si premýšľať o Slovensku a aj širšom svete ako celku, predpokladá odstup od seba, jej súčasťou je odvaha ísť proti prúdu a najmä cit pre rozoznávanie ducha doby. Ale štátnikom sa staneš až vtedy, keď svoje presvedčenie o spravodlivosti votkáš do reálneho života Slovenska a azda aj strednej Európy.
Vážený pán prezident, prvýkrát po 22 rokoch cítim šancu, že sa to môže podariť. Veľmi Ti v prvý deň tvojho prezidentovania želám, aby si sa vyhol pasci normálnosti a zašiel omnoho ďalej.
Nech Ti v tom Pán Boh pomáha.
PS:
Minulý týždeň sa náš stĺpčekár Anton Srholec, ktorého text uverejňujeme na strane 13, dožil 85 rokov. František Mikloško na narodeninovej slávnosti krásne prirovnal jeho význam pre Slovensko k významu Walesu pre Poľsko a Havla pre Česko. Milý António, ja k tomu za .týždeň dodávam, že to, čím si prešiel, neviedlo k Tvojej moci, úradu a uznaniu, ale iba k pokorujúcemu príkoriu a potom k tichej láske k slabým. A v tom si predstihol všetkých prezidentov.
Všetko dobré.
Ale nepredpokladám, že prevýšiť Michala Kováča, Rudolfa Schustera a Ivana Gašparoviča je tvoja výzva. Také nízke a ľahké ciele nemávaš. No práve tu leží nepríjemná pasca Tvojho začínajúceho prezidentovania.
Začínaš pritom dobre. Vyzval si harabinovskú kliku, prijal si ľudí, ktorých niekto napadol, na inauguráciu si vytiahol odvážnych jednotlivcov, poslúžil si bezdomovcom, a ani novinárom neodpovedáš podľa ich scenára, ale podľa svojho. Fajn.
Keď budeš robiť len toto, budeš s prehľadom prvý normálny prezident. Budeš obľúbený, vážený a náš. Ale myslím si, že práve tým by si uviazol v pasci neznesiteľne nízkych očakávaní, ktorú Ti nastražili traja subnormálni predchodcovia.
Nemyslím tým, že by si sa mal snažiť byť rovno Václavom Havlom. To sa nedá a ani nemá. Ale s bývalým českým prezidentom to naozaj súvisí: je rozdiel byť prezidentom, vnímavým na konkrétnu spravodlivosť, citlivým na individuálne utrpenie a imúnnym voči mediálnej prázdnote, a prezidentom, ktorý má rozmer štátnika. To prvé budeš, ale až to druhé je skutočná výzva.
Je veľmi ťažká. Už len preto, že sa nedá konkrétne pomenovať, zostaviť ako zoznam aktivít a potom bod po bode napĺňať. Áno, vyžaduje si premýšľať o Slovensku a aj širšom svete ako celku, predpokladá odstup od seba, jej súčasťou je odvaha ísť proti prúdu a najmä cit pre rozoznávanie ducha doby. Ale štátnikom sa staneš až vtedy, keď svoje presvedčenie o spravodlivosti votkáš do reálneho života Slovenska a azda aj strednej Európy.
Vážený pán prezident, prvýkrát po 22 rokoch cítim šancu, že sa to môže podariť. Veľmi Ti v prvý deň tvojho prezidentovania želám, aby si sa vyhol pasci normálnosti a zašiel omnoho ďalej.
Nech Ti v tom Pán Boh pomáha.
PS:
Minulý týždeň sa náš stĺpčekár Anton Srholec, ktorého text uverejňujeme na strane 13, dožil 85 rokov. František Mikloško na narodeninovej slávnosti krásne prirovnal jeho význam pre Slovensko k významu Walesu pre Poľsko a Havla pre Česko. Milý António, ja k tomu za .týždeň dodávam, že to, čím si prešiel, neviedlo k Tvojej moci, úradu a uznaniu, ale iba k pokorujúcemu príkoriu a potom k tichej láske k slabým. A v tom si predstihol všetkých prezidentov.
Všetko dobré.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.