Skutočná atmosféra volebnej noci v centrále Smeru v bratislavskej štvrti Ružinov zostala pred novinármi skrytá. Politici najsilnejšej vládnej strany a Ficov volebný štáb sa nepriedušne uzavreli v časti budovy a medzi novinárov nikto z nich počas celého večera nezavítal. Fotografom a redaktorom tak neostalo nič iné, len odchytávať si vládnych politikov na chodníku, keď prichádzali do centrály. Niektorí prešli bez slova, iní prehodili vetu, dve. Najzhovorčivejší bol tradične minister vnútra Kaliňák, ktorý ani v tento večer neprepásol šancu popestovať svoj imidž mediálneho sympaťáka. Okolo jedenástej večer dorazil do centrály na veľkej dodávke Robert Fico spolu so šéfom parlamentu Pavlom Paškom. Fico s novinármi krátko zavtipkuje, pýta sa ich, ako tipujú voľby a s poznámkou, že ide pokorne šúchať nohami a čakať na výsledok, zmizne za stráženými dverami.
Okamih príchodu prezidentského kandidáta vyvolá viacero falošných poplachov, keď po zaručenej správe, že premiér už prichádza, novinári vybiehajú von, aby sa následne opäť sklamane vrátili do vyhradenej miestnosti. Len jeden z novinárov zostáva v tých chvíľach pokojne sedieť na stoličke a na notebooku si sústredene študuje informácie o Slovensku na anglickej Wikipédii. Qu Chi pracuje pre čínsku štátnu tlačovú agentúru Sinchua. Táto najväčšia čínska agentúra si nedávno otvorila svoju kanceláriu v Bratislave, vraj kvôli skvelej polohe v strednej Európe, a naše prezidentské voľby berú ako prvú väčšiu zaťažkávaciu skúšku. Počas dňa si bol Qu Chi, ktorý predtým dva roky pôsobil v Moskve, pozrieť voľby vo viacerých bratislavských volebných miestnostiach a teraz čaká v centrále Smeru na výsledky. Na rozdiel od nás pokojne, bez stresu. Ťažko povedať, ako sa mu to podarí, ale v čase, keď my nervózne frfleme, že sa nedokážeme dostať na internetovú stránku Štatistického úradu, on po jej anglickej verzii už bez problémov „surfuje“. S úsmevom profíka dokonca po chvíli podáva informáciu, aký počet volebných okrskov je už spočítaný.
O jednej hodine v noci konečne prichádza medzi novinárov aj Robert Fico, aby komentoval svoj nie príliš lichotivý výsledok. Je to trochu iný Fico, ako ho poznáme a zjavne nie je celkom vo svojej koži. Odpovedá len úsečne a viackrát opakuje, že tieto voľby sú referendom o ňom a prvé kolo vyhral. Jeho doterajšie sebavedomie však akoby ostalo niekde v útrobách straníckej budovy.
.nálada graduje
V bratislavskom hoteli Devín, kde čakal na prvé volebné výsledky štáb Andreja Kisku, vládlo spočiatku veľké napätie. Nie div, že tváre Rada Baťa, šéfa Kiskovej kampane, Sergeja Michaliča, bývalého dlhoročného poradcu Mikuláša Dzurindu, ako aj ďalších ľudí z volebného štábu prezrádzali značnú nervozitu: všetci priznávali, že nedokážu odhadnúť dosah antikampane, teda státisícov letákov o úžerníkovi a scientológovi Kiskovi, ktoré boli distribuované po celom Slovensku, to všetko okorenené o Ficove ostré útoky z posledných dvoch televíznych debát.
Inak bolo v hotelovej sále trochu nudne: okolo Kisku sa nesústredila umelecká smotánka ako pri Kňažkovi, netisli sa tu ani politici z iných strán. Bol tu len Martin Barto, ekonomický expert Lipšicovej strany NOVA, s ktorým sme sa zhovárali o tom, čo pre budúcnosť jeho strany znamená črtajúci sa úspech Radoslava Procházku. Sám Kiska vyšiel z útrob hotela len občas, aby s úsmevom potriasol ruky svojim prívržencom a pred novinármi predniesol pár viet k aktuálnym priebežným výsledkom. Po polnoci sa nálada čoraz viac zlepšovala, mnohí užasnuto hľadeli na Ficov slabý výsledok. Až keď bolo jasné, že Kiska má už istý náskok pred Radoslavom Procházkom, dovtedy zdržanliví a nervózni Rado Baťo a Sergej Michalič sa od radosti vyobjímali.
Všetci si v tých chvíľach čakania na nové dáta zo Štatistického úradu uvedomili, že z Kisku sa v priebehu volebnej noci stal favorit druhého kola. Na vlne nadšenia sa niesol aj zakladateľ Dobrého anjela, ktorý ďakoval svojim „fantastickým spolupracovníkom“, a blahoželal Procházkovi k „fantastickému záveru jeho volebnej kampane“. „Chcem byť dobrým kandidátom pre všetkých tých, ktorých kandidát v tomto kole neuspel.“ A dodal s oprávneným sebavedomím pred druhým kolom: „Chcem vrátiť dôveru v prezidentský úrad a byť protiváhou tejto vláde.“
Spolu s ním sa tešila aj jeho dcéra Natália, ktorá pre .týždeň povedala, čo svojmu otcovi želá vo finiši: „Trpezlivosť, ale aj veľa agresivity, aby vedel pánu Ficovi vracať argumenty. V RTVS sa mu to darilo, bol agresívny, no v tej markizáckej diskusii z toho ubudlo. Podľa mňa to zvládne.“
.procházka nesklamal
Vyzeralo to trochu ako uletené gesto – preniesť svoj volebný štáb na prezidentské voľby do Košíc. Radoslav Procházka v médiách neustále opakoval, že chce tak dať najavo svoj skutočný záujem o regióny. Ale v skutočnosti je to aj trochu inak: v Košiciach našiel Procházka pri spúšťaní svojej kampane veľa pochopenia a časť volebnej kampane, za ktorú musel inde platiť, mu v Košiciach urobili jeho priaznivci aj zadarmo. Aj veľa košických členov KDH je z miestnych štruktúr i vedenia strany natoľko sklamaných, že ochotne poskytli svoje služby Radoslavovi Procházkovi a odmietli voliť Pavla Hrušovského.
Procházkovo košické sídlo sa nachádzalo v luxusnom štvorhviezdičkovom hoteli a stoly tu boli nebývalo plné rôznych dobrôt. Zostava pozvaných hostí bola naozaj zvláštna a ľudia sa navzájom príliš nepoznali. Bola tu Procházkova rodina, jeho volebný tím, mladí aktivisti, podporovatelia, ale aj kňazi, starostovia a príslušníci rôznych politických strán. Radoslav Procházka s manželkou sedel za jedným stolom s ľuďmi zo SaS, ktorí ho prišli do Košíc aj osobne podporiť – s Richardom Sulíkom, Luciou Nicholsonovou a Martinom Poliačikom. Boli tu miestni poslanci KDH, boli tu ľudia, ktorí sa hlásia k NOVA, bol tu Andrej Hrnčiar z Mostu-Híd, poslanecká asistentka Miroslava Beblavého, ktorá pracovala priamo vo volebnom tíme. Tá zostava bola politicky naozaj veľmi rôznorodá. Spojiť túto partiu sa podujal Richard Sulík, keď začal organizovať stávku na výsledky volieb a zbieral do banku peniaze. Bolo to trochu bizarné – pri jednom stole kňazi, pri druhom liberáli organizujúci stávku. Ale Radoslav Procházka sa v tej zvláštnej zmesti ľudí pohyboval uvoľnene.
Pol hodinu pred polnocou atmosféra začínala hustnúť, keď Procházkove percentá išli podozrivo hore. V sále zavládla euforická atmosféra, nádej, že to kandidát zvládne do druhého kola. Ale keď bolo jasné, že to nevyjde, v sále bolo akosi tichšie ako predtým, Procházka sa na chvíľu stratil niekde v zázemí hotela. Neskôr sa sa zrazu objavil, trošku smutný, ale pokojný. Postavil sa do stredu sály a povedal: „Priatelia, pôsobíte na mňa smutnejšie, ako by som si želal.“ Ďakoval, že prišli a pripomenul, že do tej kampane dali srdce. A potom hľadal niekoho s pevným hlasom, ktorý by začal spievať nejakú hymnickú pieseň, lebo v takej chvíli sa vraj má spievať. Nikto sa neprihlásil, tak sa do toho neisto pustil sám a celá sála s ním potom spievala slovenskú hymnu. Porazenecká nálada sa stratila. Procházka odmietol hovoriť o tom, čo každého zaujímalo najviac – o svojej politickej budúcnosti. Je vraj alergický na spojenie „nový líder pravice“ a k budúcnosti sa vyjadrí do 48 hodín po oficiálnom vyhlásení výsledkov volieb. Odmietol v túto vzrušujúcu noc hovoriť o tom, koho podporí a čo bude robiť ďalej. „Ja som sa o tomto štáte za tých osem mesiacov naučil viac ako za tie tri roky vo verejnej službe,“ reagoval na otázku, či neľutuje svoju kandidatúru. Skupina jeho priaznivcov obsadila tlačové centrum a dlho tlieskala. Procházka nesklamal.
.o strihaní ruží
Novinár Martin Šimečka, manželia sociológovia Zorka a Martin Bútorovci, politológ Miroslav Kusý, herci Maťo Landl a Boris Farkaš, karikaturista Danglár a jediný parlamentný poslanec Igor Štefanec – tieto a iné bratislavské liberálne elity prišli osobne podporiť do hotela Gate One kandidáta Milana Kňažka. V pätách mu bol neustále štáb filmárky Zuzany Piussi, tá však neprišla. No jej ľuďom neušlo jediné jeho vyrieknuté slovo. Vo veľkom podpisoval svoj knižný rozhovor s Jánom Štrasserom. Dobré jedlo a pitie, príjemná atmosféra a takmer nijaké očakávanie zázraku. A ten ani neprišiel. Kňažko nemusel tajiť sklamanie zo štvrtého miesta, pretože úprimne ani neočakával, že postúpi ďalej. Zopár bonmotov, elegantné vystupovanie a poďakovanie sa viac ako 200-tisíc voličom o jednej nadránom, keď bolo jasné, že ani hlasy z väčších miest ho neposunú pred Kisku, ale ani pred Procházku. V rohu miestnosti nenápadne sedel jeho podporovateľ a spoluzakladateľ Dobrého anjela Igor Brossmann, ktorý sa však s Kiskom názorovo pred tromi rokmi rozišiel. „Porušil sľub, že nezneužije charitu a nevstúpi do politiky. Ja som proti Kiskovi nevystúpil, iba som odpovedal Milošovi Žiakovi na otázku, koho budem voliť,“ povedal .týždňu Brossmann.
Témou v štábe Kňažka bolo teda čosi iné ako samotný Kňažko. Riešilo sa, že Kiska vystupuje nemastne-neslane a nepresvedčivo, nevysvetlil voličom obvinenia z úžery a napojenie na sektu scientológov. Milan Kňažko v rozhovore pre .týždeň priznal, že cestoval po Slovensku, no menej ako jeho protikandidáti. Neskorý štart kampane a nedostatok financií, to sú očividne dva faktory, ktoré rozhodli v jeho neprospech. Na otázku, kto sú jeho voliči, povedal: „Tí, ktorí rozmýšľajú viac do hĺbky a menej dávajú na efekt a frázovité vyjadrovanie typu „pohneme Slovensko dopredu“ alebo „budem hájiť skutočných ľudí“. Nebudem hovoriť o chybách v jazyku, ale čo to je to „skutoční ľudia“?“ Potvrdil, že platí, čo povedal na svojej prvej tlačovke 28. novembra, teda že podporí v druhom kole protikandidáta Roberta Fica, no jedným dychom viackrát zopakoval, ako ho sklamalo, že Andrej Kiska podľa neho klame. „Keď mi niekto na opakovanú otázku v priamom prenose povie, že nevie, čo je to scientológia, tak potom neviem. Keď niekto hovorí, že bol kresťansky vychovávaný, a pritom starý otec, stará mama aj mama boli v komunistickej strane, tak neviem. Alebo že chcel vstúpiť do strany, ale nezobrali ho, lebo hral Kryla, tak pre mňa nehovorí pravdu. Ak niekto hrá Kryla, tak nemôže chcieť vstúpiť do komunistickej strany. To prosto nie je možné. Už dnes to môžem povedať: pán Kiska nehovorí pravdu. Čo to znamená pre mňa? To, že postúpi človek, ktorý nehovorí pravdu. Trikrát som sa ho opýtal, prečo si nezistil, čo je scientológia, prečo spomína iba Toma Cruisa. Ja mám pocit, akoby bol na kľúčik. On sa naučil niekoľko viet. Tie opakuje a vidím, že za tým je prázdno,“ dodal Kňažko, od ktorého Kiska zjavne nemôže čakať vrelé odporučenie do druhého kola. Po polnoci predstúpil pred prítomných, zožal standing ovations a povedal, že zvyšok víkendu sa bude venovať strihaniu ruží.
.varíme stále lepšie
Do centrály Strany maďarskej komunity prichádzame krátko pred desiatou hodinou. Na Čajakovej ulici vládne atmosféra ako pred menšou oslavou narodenín. Pocit je správny: Gyula Bárdos má totiž skutočne 15. marca narodeniny, preto je povolebná recepcia tak trochu aj oslavou jeho jubilea. Prvý prezidentský kandidát maďarskej národnosti v krátkych slovenských dejinách osobne víta každého prichádzajúceho a s pohárom suchého bieleho vína v ruke prijíma gratulácie. V neformálnom rozhovore Gyula Bárdos zdôrazňuje, že je nezávislý občiansky kandidát. „Práve v tejto miestnosti som si to dal na zasadnutí republikovej rady SMK ako podmienku a všetci prítomní mi to v tajnom hlasovaní schválili.” Usmiaty kandidát na prezidenta hovorí o tom, že jeho kandidatúru podporilo aj veľa občanov Slovenska, ktorí nepatria k maďarskej menšine, hlavne Rusíni na východnom Slovensku, ale aj v bratislavskej župe či v Senci, kde Gyula Bárdos býva. Rozprávame sa o vzťahoch s Bélom Bugárom („My sme stále priatelia, veď aj nedávno sme sa stretli na zabíjačke v Sládkovičove a úplne normálne sme sa porozprávali!”) a so stranou Most – Híd („My sme s nimi schopní spolupracovať, o nejakom spájaní však nemôže byť ani reči.”). Novinári sa ho pýtajú, či ho poteší, ak získa viac hlasov ako Pavol Hrušovský, ktorého oficiálne podporili strany Ľudovej platformy vrátane Mostu. Dobre naladený Gyula Bárdos hovorí, že nepotrebuje mať viac ako niekto iný, pričom však spomenie, že sa cítil znevýhodnený tým, že ho v televíznych debatách „zaradili do druhej ligy”. Po zverejnení prvých čiastkových výsledkov miznú aj posledné stopy nervozity. Gyula Bárdos má viac než 5 percent, čo už pred voľbami deklaroval ako úspech. A aj fakt, že ho volilo takmer dvakrát toľko ľudí ako Hrušovského, je zrejme potešujúci. Na druhej strane, Bárdos dosiahol povinný úspech, predsa len, v SMK tajne dúfali, že získa o dve-tri percentá viac.
V centrále SMK už je celé vedenie strany. Atmosféra sa mení na striedmu oslavu narodenín aj volebného výsledku Gyulu Bárdosa. „Varíme stále lepšie,” hovorí podpredseda SMK Pál Csáky, keď chválime kulinársku ponuku.
.politika potrebuje lásku
„Vniesla do politiky ženský princíp, intuíciu a kultúru,“ hovorí psychologička, angličtinárka a bývalá operná speváčka Margita Schindlerová, ktorá prišla v sobotu večer podporiť Helenu Mezenskú do klubu pri Slobodnom vysielači v centre Banskej Bystrice. „Helena Mezenská je impulz zhora a my občania sme riava zdola.“ Jediná žena medzi prezidentskými kandidátmi čaká na výsledky spoločne asi so štyrmi desiatkami priaznivcov a dobrovoľníkov, ktorí jej pomáhali v kampani. Ľudia majú na sakách pripnutú trikolóru a na stoloch sa občas mihne časopis Zem a vek.
Prostredie je bezprostredné a družné. Mezenská prechádza od stola ku stolu a s každým sa snaží prehodiť pár slov. Ľudia z kampane sa prihovárajú aj novinárom a volajú ich medzi seba ku stolom. Pohostinnosť nemožno Mezenskej a jej štábu uprieť. Viacero ľudí, s ktorými sa tu rozprávame, na nej oceňuje práve čistú dušu a srdečnosť. „Mojím cieľom je otvárať parlament i politiku ľudskosti. Mali by sme zo Slovenska urobiť jednu veľkú rodinu. Keď niekoho máte radi, neokrádate ho,“ hovorí Mezenská pre .týždeň.
Igor Matovič chýba, no Mezenská vraví, že jej v deň volieb telefonoval a poďakoval sa za kandidatúru i kampaň. V radoch OĽaNO kandidatúra poslankyne Národnej rady nebola prijatá jednoznačne. O pol dvanástej je už zrejmé, že Mezenská bude mať len okolo 2,5 percenta. Odchádza na chvíľu von prejsť sa na čerstvý vzduch. Medzi zhromaždenými ľuďmi zaznieva aj konšpirácia, že voľby mohli byť zmanipulované. No skepsu necítiť. „Začalo sa tu niečo nové,“ hovorí dobrovoľník Ján Kolík. „Ľudia, ktorí o sebe nevedeli, sa aj vďaka kandidatúre Heleny Mezenskej spoznali a prepojili.“ Uvidíme, kam sa všetka táto energia teleportuje ďalej.
.koniec s noblesou
Ešte pred pár mesiacmi viedol Ján Čarnogurský podľa prieskumov viac-menej vyrovnaný zápas s Andrejom Kiskom, Radoslavom Procházkom a Pavlom Hrušovským. Ten posledný menovaný, nástupca Čarnogurského v čele KDH, tušil zlý koniec, takže ostal doma, ukrytý pred zrakmi novinárov. Čarnogurský tiež tušil, že výsledok bude zlý a dopadne podobne ako Lech Walesa pri pokuse o návrat do úradu prezidenta v roku 2000 v Poľsku.
Ale novinárov privítal so šarmom a netváril sa ani príliš sklamane. O prehre hovoril takto: „Nestalo sa mi to prvýkrát, v živote som už dvakrát zažil niečo podobné. Keď ma komunisti vylúčili z advokácie a keď som v roku 2000 skončil v politike,“ hovorí Ján Čarnogurský o svojom výsledku. „Tak ako vtedy, aj dnes viem, čo mám spraviť a kam sa posunúť ďalej,“ dodáva vyrovnane. Spoločnosť mu počas volebného večera robili podporovatelia ako František Mikloško, Vladimír Palko, Radovan Bránik, Štefan Bučko či Daniel Hevier. Vďaka tejto zostave sa pri dobrom koňaku nediskutovalo len o domácej politike. Čarnogurský bol pripravený podporiť v druhom kole Radoslava Procházku, pri Kiskovi má však pochybnosť. Dôvody sú skôr politické, než ideové. Vraj si nie je istý, či by Kiska vedel riešiť prípadnú domácu politickú krízu, konflikt medzi stranami či zastupovanie štátu navonok. „V každom prípade, ja som dnes v politike skončil. Už sa nikdy nebudem uchádzať o volenú funkciu,“ hovorí s úsmevom. Zdá sa však, že túto noc sa končí aj jedna éra konzervatívnej politiky, mladšia generácia a všetky tradičné bašty KDH si totiž našli nového lídra.
Okamih príchodu prezidentského kandidáta vyvolá viacero falošných poplachov, keď po zaručenej správe, že premiér už prichádza, novinári vybiehajú von, aby sa následne opäť sklamane vrátili do vyhradenej miestnosti. Len jeden z novinárov zostáva v tých chvíľach pokojne sedieť na stoličke a na notebooku si sústredene študuje informácie o Slovensku na anglickej Wikipédii. Qu Chi pracuje pre čínsku štátnu tlačovú agentúru Sinchua. Táto najväčšia čínska agentúra si nedávno otvorila svoju kanceláriu v Bratislave, vraj kvôli skvelej polohe v strednej Európe, a naše prezidentské voľby berú ako prvú väčšiu zaťažkávaciu skúšku. Počas dňa si bol Qu Chi, ktorý predtým dva roky pôsobil v Moskve, pozrieť voľby vo viacerých bratislavských volebných miestnostiach a teraz čaká v centrále Smeru na výsledky. Na rozdiel od nás pokojne, bez stresu. Ťažko povedať, ako sa mu to podarí, ale v čase, keď my nervózne frfleme, že sa nedokážeme dostať na internetovú stránku Štatistického úradu, on po jej anglickej verzii už bez problémov „surfuje“. S úsmevom profíka dokonca po chvíli podáva informáciu, aký počet volebných okrskov je už spočítaný.
O jednej hodine v noci konečne prichádza medzi novinárov aj Robert Fico, aby komentoval svoj nie príliš lichotivý výsledok. Je to trochu iný Fico, ako ho poznáme a zjavne nie je celkom vo svojej koži. Odpovedá len úsečne a viackrát opakuje, že tieto voľby sú referendom o ňom a prvé kolo vyhral. Jeho doterajšie sebavedomie však akoby ostalo niekde v útrobách straníckej budovy.
.nálada graduje
V bratislavskom hoteli Devín, kde čakal na prvé volebné výsledky štáb Andreja Kisku, vládlo spočiatku veľké napätie. Nie div, že tváre Rada Baťa, šéfa Kiskovej kampane, Sergeja Michaliča, bývalého dlhoročného poradcu Mikuláša Dzurindu, ako aj ďalších ľudí z volebného štábu prezrádzali značnú nervozitu: všetci priznávali, že nedokážu odhadnúť dosah antikampane, teda státisícov letákov o úžerníkovi a scientológovi Kiskovi, ktoré boli distribuované po celom Slovensku, to všetko okorenené o Ficove ostré útoky z posledných dvoch televíznych debát.
Inak bolo v hotelovej sále trochu nudne: okolo Kisku sa nesústredila umelecká smotánka ako pri Kňažkovi, netisli sa tu ani politici z iných strán. Bol tu len Martin Barto, ekonomický expert Lipšicovej strany NOVA, s ktorým sme sa zhovárali o tom, čo pre budúcnosť jeho strany znamená črtajúci sa úspech Radoslava Procházku. Sám Kiska vyšiel z útrob hotela len občas, aby s úsmevom potriasol ruky svojim prívržencom a pred novinármi predniesol pár viet k aktuálnym priebežným výsledkom. Po polnoci sa nálada čoraz viac zlepšovala, mnohí užasnuto hľadeli na Ficov slabý výsledok. Až keď bolo jasné, že Kiska má už istý náskok pred Radoslavom Procházkom, dovtedy zdržanliví a nervózni Rado Baťo a Sergej Michalič sa od radosti vyobjímali.
Všetci si v tých chvíľach čakania na nové dáta zo Štatistického úradu uvedomili, že z Kisku sa v priebehu volebnej noci stal favorit druhého kola. Na vlne nadšenia sa niesol aj zakladateľ Dobrého anjela, ktorý ďakoval svojim „fantastickým spolupracovníkom“, a blahoželal Procházkovi k „fantastickému záveru jeho volebnej kampane“. „Chcem byť dobrým kandidátom pre všetkých tých, ktorých kandidát v tomto kole neuspel.“ A dodal s oprávneným sebavedomím pred druhým kolom: „Chcem vrátiť dôveru v prezidentský úrad a byť protiváhou tejto vláde.“
Spolu s ním sa tešila aj jeho dcéra Natália, ktorá pre .týždeň povedala, čo svojmu otcovi želá vo finiši: „Trpezlivosť, ale aj veľa agresivity, aby vedel pánu Ficovi vracať argumenty. V RTVS sa mu to darilo, bol agresívny, no v tej markizáckej diskusii z toho ubudlo. Podľa mňa to zvládne.“
.procházka nesklamal
Vyzeralo to trochu ako uletené gesto – preniesť svoj volebný štáb na prezidentské voľby do Košíc. Radoslav Procházka v médiách neustále opakoval, že chce tak dať najavo svoj skutočný záujem o regióny. Ale v skutočnosti je to aj trochu inak: v Košiciach našiel Procházka pri spúšťaní svojej kampane veľa pochopenia a časť volebnej kampane, za ktorú musel inde platiť, mu v Košiciach urobili jeho priaznivci aj zadarmo. Aj veľa košických členov KDH je z miestnych štruktúr i vedenia strany natoľko sklamaných, že ochotne poskytli svoje služby Radoslavovi Procházkovi a odmietli voliť Pavla Hrušovského.
Procházkovo košické sídlo sa nachádzalo v luxusnom štvorhviezdičkovom hoteli a stoly tu boli nebývalo plné rôznych dobrôt. Zostava pozvaných hostí bola naozaj zvláštna a ľudia sa navzájom príliš nepoznali. Bola tu Procházkova rodina, jeho volebný tím, mladí aktivisti, podporovatelia, ale aj kňazi, starostovia a príslušníci rôznych politických strán. Radoslav Procházka s manželkou sedel za jedným stolom s ľuďmi zo SaS, ktorí ho prišli do Košíc aj osobne podporiť – s Richardom Sulíkom, Luciou Nicholsonovou a Martinom Poliačikom. Boli tu miestni poslanci KDH, boli tu ľudia, ktorí sa hlásia k NOVA, bol tu Andrej Hrnčiar z Mostu-Híd, poslanecká asistentka Miroslava Beblavého, ktorá pracovala priamo vo volebnom tíme. Tá zostava bola politicky naozaj veľmi rôznorodá. Spojiť túto partiu sa podujal Richard Sulík, keď začal organizovať stávku na výsledky volieb a zbieral do banku peniaze. Bolo to trochu bizarné – pri jednom stole kňazi, pri druhom liberáli organizujúci stávku. Ale Radoslav Procházka sa v tej zvláštnej zmesti ľudí pohyboval uvoľnene.
Pol hodinu pred polnocou atmosféra začínala hustnúť, keď Procházkove percentá išli podozrivo hore. V sále zavládla euforická atmosféra, nádej, že to kandidát zvládne do druhého kola. Ale keď bolo jasné, že to nevyjde, v sále bolo akosi tichšie ako predtým, Procházka sa na chvíľu stratil niekde v zázemí hotela. Neskôr sa sa zrazu objavil, trošku smutný, ale pokojný. Postavil sa do stredu sály a povedal: „Priatelia, pôsobíte na mňa smutnejšie, ako by som si želal.“ Ďakoval, že prišli a pripomenul, že do tej kampane dali srdce. A potom hľadal niekoho s pevným hlasom, ktorý by začal spievať nejakú hymnickú pieseň, lebo v takej chvíli sa vraj má spievať. Nikto sa neprihlásil, tak sa do toho neisto pustil sám a celá sála s ním potom spievala slovenskú hymnu. Porazenecká nálada sa stratila. Procházka odmietol hovoriť o tom, čo každého zaujímalo najviac – o svojej politickej budúcnosti. Je vraj alergický na spojenie „nový líder pravice“ a k budúcnosti sa vyjadrí do 48 hodín po oficiálnom vyhlásení výsledkov volieb. Odmietol v túto vzrušujúcu noc hovoriť o tom, koho podporí a čo bude robiť ďalej. „Ja som sa o tomto štáte za tých osem mesiacov naučil viac ako za tie tri roky vo verejnej službe,“ reagoval na otázku, či neľutuje svoju kandidatúru. Skupina jeho priaznivcov obsadila tlačové centrum a dlho tlieskala. Procházka nesklamal.
.o strihaní ruží
Novinár Martin Šimečka, manželia sociológovia Zorka a Martin Bútorovci, politológ Miroslav Kusý, herci Maťo Landl a Boris Farkaš, karikaturista Danglár a jediný parlamentný poslanec Igor Štefanec – tieto a iné bratislavské liberálne elity prišli osobne podporiť do hotela Gate One kandidáta Milana Kňažka. V pätách mu bol neustále štáb filmárky Zuzany Piussi, tá však neprišla. No jej ľuďom neušlo jediné jeho vyrieknuté slovo. Vo veľkom podpisoval svoj knižný rozhovor s Jánom Štrasserom. Dobré jedlo a pitie, príjemná atmosféra a takmer nijaké očakávanie zázraku. A ten ani neprišiel. Kňažko nemusel tajiť sklamanie zo štvrtého miesta, pretože úprimne ani neočakával, že postúpi ďalej. Zopár bonmotov, elegantné vystupovanie a poďakovanie sa viac ako 200-tisíc voličom o jednej nadránom, keď bolo jasné, že ani hlasy z väčších miest ho neposunú pred Kisku, ale ani pred Procházku. V rohu miestnosti nenápadne sedel jeho podporovateľ a spoluzakladateľ Dobrého anjela Igor Brossmann, ktorý sa však s Kiskom názorovo pred tromi rokmi rozišiel. „Porušil sľub, že nezneužije charitu a nevstúpi do politiky. Ja som proti Kiskovi nevystúpil, iba som odpovedal Milošovi Žiakovi na otázku, koho budem voliť,“ povedal .týždňu Brossmann.
Témou v štábe Kňažka bolo teda čosi iné ako samotný Kňažko. Riešilo sa, že Kiska vystupuje nemastne-neslane a nepresvedčivo, nevysvetlil voličom obvinenia z úžery a napojenie na sektu scientológov. Milan Kňažko v rozhovore pre .týždeň priznal, že cestoval po Slovensku, no menej ako jeho protikandidáti. Neskorý štart kampane a nedostatok financií, to sú očividne dva faktory, ktoré rozhodli v jeho neprospech. Na otázku, kto sú jeho voliči, povedal: „Tí, ktorí rozmýšľajú viac do hĺbky a menej dávajú na efekt a frázovité vyjadrovanie typu „pohneme Slovensko dopredu“ alebo „budem hájiť skutočných ľudí“. Nebudem hovoriť o chybách v jazyku, ale čo to je to „skutoční ľudia“?“ Potvrdil, že platí, čo povedal na svojej prvej tlačovke 28. novembra, teda že podporí v druhom kole protikandidáta Roberta Fica, no jedným dychom viackrát zopakoval, ako ho sklamalo, že Andrej Kiska podľa neho klame. „Keď mi niekto na opakovanú otázku v priamom prenose povie, že nevie, čo je to scientológia, tak potom neviem. Keď niekto hovorí, že bol kresťansky vychovávaný, a pritom starý otec, stará mama aj mama boli v komunistickej strane, tak neviem. Alebo že chcel vstúpiť do strany, ale nezobrali ho, lebo hral Kryla, tak pre mňa nehovorí pravdu. Ak niekto hrá Kryla, tak nemôže chcieť vstúpiť do komunistickej strany. To prosto nie je možné. Už dnes to môžem povedať: pán Kiska nehovorí pravdu. Čo to znamená pre mňa? To, že postúpi človek, ktorý nehovorí pravdu. Trikrát som sa ho opýtal, prečo si nezistil, čo je scientológia, prečo spomína iba Toma Cruisa. Ja mám pocit, akoby bol na kľúčik. On sa naučil niekoľko viet. Tie opakuje a vidím, že za tým je prázdno,“ dodal Kňažko, od ktorého Kiska zjavne nemôže čakať vrelé odporučenie do druhého kola. Po polnoci predstúpil pred prítomných, zožal standing ovations a povedal, že zvyšok víkendu sa bude venovať strihaniu ruží.
.varíme stále lepšie
Do centrály Strany maďarskej komunity prichádzame krátko pred desiatou hodinou. Na Čajakovej ulici vládne atmosféra ako pred menšou oslavou narodenín. Pocit je správny: Gyula Bárdos má totiž skutočne 15. marca narodeniny, preto je povolebná recepcia tak trochu aj oslavou jeho jubilea. Prvý prezidentský kandidát maďarskej národnosti v krátkych slovenských dejinách osobne víta každého prichádzajúceho a s pohárom suchého bieleho vína v ruke prijíma gratulácie. V neformálnom rozhovore Gyula Bárdos zdôrazňuje, že je nezávislý občiansky kandidát. „Práve v tejto miestnosti som si to dal na zasadnutí republikovej rady SMK ako podmienku a všetci prítomní mi to v tajnom hlasovaní schválili.” Usmiaty kandidát na prezidenta hovorí o tom, že jeho kandidatúru podporilo aj veľa občanov Slovenska, ktorí nepatria k maďarskej menšine, hlavne Rusíni na východnom Slovensku, ale aj v bratislavskej župe či v Senci, kde Gyula Bárdos býva. Rozprávame sa o vzťahoch s Bélom Bugárom („My sme stále priatelia, veď aj nedávno sme sa stretli na zabíjačke v Sládkovičove a úplne normálne sme sa porozprávali!”) a so stranou Most – Híd („My sme s nimi schopní spolupracovať, o nejakom spájaní však nemôže byť ani reči.”). Novinári sa ho pýtajú, či ho poteší, ak získa viac hlasov ako Pavol Hrušovský, ktorého oficiálne podporili strany Ľudovej platformy vrátane Mostu. Dobre naladený Gyula Bárdos hovorí, že nepotrebuje mať viac ako niekto iný, pričom však spomenie, že sa cítil znevýhodnený tým, že ho v televíznych debatách „zaradili do druhej ligy”. Po zverejnení prvých čiastkových výsledkov miznú aj posledné stopy nervozity. Gyula Bárdos má viac než 5 percent, čo už pred voľbami deklaroval ako úspech. A aj fakt, že ho volilo takmer dvakrát toľko ľudí ako Hrušovského, je zrejme potešujúci. Na druhej strane, Bárdos dosiahol povinný úspech, predsa len, v SMK tajne dúfali, že získa o dve-tri percentá viac.
V centrále SMK už je celé vedenie strany. Atmosféra sa mení na striedmu oslavu narodenín aj volebného výsledku Gyulu Bárdosa. „Varíme stále lepšie,” hovorí podpredseda SMK Pál Csáky, keď chválime kulinársku ponuku.
.politika potrebuje lásku
„Vniesla do politiky ženský princíp, intuíciu a kultúru,“ hovorí psychologička, angličtinárka a bývalá operná speváčka Margita Schindlerová, ktorá prišla v sobotu večer podporiť Helenu Mezenskú do klubu pri Slobodnom vysielači v centre Banskej Bystrice. „Helena Mezenská je impulz zhora a my občania sme riava zdola.“ Jediná žena medzi prezidentskými kandidátmi čaká na výsledky spoločne asi so štyrmi desiatkami priaznivcov a dobrovoľníkov, ktorí jej pomáhali v kampani. Ľudia majú na sakách pripnutú trikolóru a na stoloch sa občas mihne časopis Zem a vek.
Prostredie je bezprostredné a družné. Mezenská prechádza od stola ku stolu a s každým sa snaží prehodiť pár slov. Ľudia z kampane sa prihovárajú aj novinárom a volajú ich medzi seba ku stolom. Pohostinnosť nemožno Mezenskej a jej štábu uprieť. Viacero ľudí, s ktorými sa tu rozprávame, na nej oceňuje práve čistú dušu a srdečnosť. „Mojím cieľom je otvárať parlament i politiku ľudskosti. Mali by sme zo Slovenska urobiť jednu veľkú rodinu. Keď niekoho máte radi, neokrádate ho,“ hovorí Mezenská pre .týždeň.
Igor Matovič chýba, no Mezenská vraví, že jej v deň volieb telefonoval a poďakoval sa za kandidatúru i kampaň. V radoch OĽaNO kandidatúra poslankyne Národnej rady nebola prijatá jednoznačne. O pol dvanástej je už zrejmé, že Mezenská bude mať len okolo 2,5 percenta. Odchádza na chvíľu von prejsť sa na čerstvý vzduch. Medzi zhromaždenými ľuďmi zaznieva aj konšpirácia, že voľby mohli byť zmanipulované. No skepsu necítiť. „Začalo sa tu niečo nové,“ hovorí dobrovoľník Ján Kolík. „Ľudia, ktorí o sebe nevedeli, sa aj vďaka kandidatúre Heleny Mezenskej spoznali a prepojili.“ Uvidíme, kam sa všetka táto energia teleportuje ďalej.
.koniec s noblesou
Ešte pred pár mesiacmi viedol Ján Čarnogurský podľa prieskumov viac-menej vyrovnaný zápas s Andrejom Kiskom, Radoslavom Procházkom a Pavlom Hrušovským. Ten posledný menovaný, nástupca Čarnogurského v čele KDH, tušil zlý koniec, takže ostal doma, ukrytý pred zrakmi novinárov. Čarnogurský tiež tušil, že výsledok bude zlý a dopadne podobne ako Lech Walesa pri pokuse o návrat do úradu prezidenta v roku 2000 v Poľsku.
Ale novinárov privítal so šarmom a netváril sa ani príliš sklamane. O prehre hovoril takto: „Nestalo sa mi to prvýkrát, v živote som už dvakrát zažil niečo podobné. Keď ma komunisti vylúčili z advokácie a keď som v roku 2000 skončil v politike,“ hovorí Ján Čarnogurský o svojom výsledku. „Tak ako vtedy, aj dnes viem, čo mám spraviť a kam sa posunúť ďalej,“ dodáva vyrovnane. Spoločnosť mu počas volebného večera robili podporovatelia ako František Mikloško, Vladimír Palko, Radovan Bránik, Štefan Bučko či Daniel Hevier. Vďaka tejto zostave sa pri dobrom koňaku nediskutovalo len o domácej politike. Čarnogurský bol pripravený podporiť v druhom kole Radoslava Procházku, pri Kiskovi má však pochybnosť. Dôvody sú skôr politické, než ideové. Vraj si nie je istý, či by Kiska vedel riešiť prípadnú domácu politickú krízu, konflikt medzi stranami či zastupovanie štátu navonok. „V každom prípade, ja som dnes v politike skončil. Už sa nikdy nebudem uchádzať o volenú funkciu,“ hovorí s úsmevom. Zdá sa však, že túto noc sa končí aj jedna éra konzervatívnej politiky, mladšia generácia a všetky tradičné bašty KDH si totiž našli nového lídra.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.