Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vôňa vesmíru

.peter Szolcsányi .časopis .veda

Astronauti sú zajedno: nič nevonia tak, ako vesmír. Keď už však majú tú kozmickú vôňu pripodobniť k niečomu pozemskému, vzdialene im pripomína automobilové preteky.

Ide vraj o zmesný buket rozpáleného kovu, dieselových exhalátov a záhradnej grilovačky. Odkiaľ sa však ten unikátny odor berie? Zdá sa, že najmä z umierajúcich hviezd. Vedľajšími produktmi zániku týchto vesmírnych chemických fabrík sú totiž, okrem iného, aj polycyklické aromatické uhľovodíky. V medzihviezdnom priestore ich je neúrekom, pričom najčastejšie „cestujú“ v kométach, meteoritoch a všadeprítomnom kozmickom prachu. Fajn, ale keďže vo vesmíre panuje hlboké vákuum, ako môžu astronauti vôbec niečo cítiť? Akýkoľvek nádych v tomto prostredí vôbec neprichádza do úvahy, pretože prípadný odvážlivec by bol namieste mŕtvy. Na druhej strane, počas niekoľkohodinových vychádzok astronautov do otvoreného vesmíru uľpie na ich skafandroch a pracovných nástrojoch všetko, čo lieta navôkol. Nuž a keď sa vracajú späť do kozmickej stanice, tento materiál, samozrejme, prinášajú dovnútra so sebou. A podľa ich vlastných slov po natlakovaní prechodovej komory, otvorení vnútorného prielezu a zložení helmy zrazu ucítia tú unikátnu a nezameniteľnú arómu okolitého vesmíru.

.PAH
Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) sú organické zlúčeniny, obsahujúce vo svojej štruktúre dve a viac benzénových jadier. Ide o 6-článkové uhlíkaté kruhy, ktoré sú k sebe „prilepené“ aspoň z jednej strany pravidelného šesťuholníka. Práve vďaka ich prítomnosti sú PAH pomerne stabilné a málo reaktívne molekuly. Na Zemi sa s nimi môžeme stretnúť prakticky kdekoľvek, ich spoľahlivým zdrojom je nedokonalé spaľovanie fosílnych palív, najmä uhlia. Nachádzajú sa však aj v cigaretovom dyme, prihorenom steaku, vyúdenej šunke a dokonca aj v kvalitnej whisky, dozrievanej vo vypálených dubových sudoch. Štruktúrne najjednoduchším PAH-om je bicyklický naftalén, ktorý prepožičiava svoj charakteristický zápach insekticídnym prípravkom, ešte donedávna používaným na odpudenie molí v skriniach a šatníkoch (tzv. „naftalín“). Mimochodom, ako účinnú chemickú zbraň ho úspešne využíva ázijský termit Coptotermes formosanus na obranu pred svojimi predátormi. A je veľmi zaujímavé, že naftalén bol pred pár rokmi nepriamo (spektroskopicky) detekovaný aj v otvorenom vesmíre, konkrétne v okolí hviezdy Cernis v súhvezdí Perzeus. Navyše, v tejto oblasti, vzdialenej zhruba sedemsto svetelných rokov od Slnka, bola len nedávno zistená prítomnosť aj ďalšieho PAH-u, konkrétne antracénu. Ten má, na rozdiel od naftalénu, o jeden benzénový kruh viac. Už je zrejmé, že aromatické molekuly môžu mať aj mimozemský pôvod, a teda museli vzniknúť vo viac či menej vzdialenom vesmíre. Keďže však „tam vonku“ panujú úplne odlišné fyzikálno-chemické podmienky – či už extrémny chlad a hlboké vákuum v medzihviezdnom priestore, alebo neznesiteľná horúčava a gigantické výbuchy v aktívnych hviezdach – mechanizmus ich vzniku bude vzhľadom na terestriálne pomery značne exotický. Výskum v oblasti kozmochémie je síce ešte len v začiatkoch, dnes už však máme dostatočné dôkazy na vyslovenie teórie, že PAH sa rodia – paradoxne – pri postupnom zániku veľkých, horúcich a hus tých hviezd bohatých na uhlík.

.C,H,N,O,
Polycyklické aromatické uhľovodíky však zďaleka nie sú jedinými potenciálne „voňavými“ molekulami detekovanými vo vesmíre. Rádioastronómovia už dlhé roky sústreďujú svoju pozornosť, okrem iného, aj na veľmi hustú a extrémne horúcu oblasť v súhvezdí Strelca (Sagittarius), ktorú si poeticky a bilingválne nazvali Large Molecule Heimat. Ide doslova o kozmickú chemickú fabriku, ktorá produkuje široké spektrum rôznych organických zlúčenín. Pričom vôbec nejde len o nejaké ordinárne uhľovodíky, ale o sofistikovanejšie molekuly, obsahujúce okrem uhlíka a vodíka aj dva najčastejšie sa vyskytujúce heteroatómy – dusík a kyslík. Zatiaľ najbohatšia je zbierka kyslíkatých zlúčenín, ktorá zahŕňa nielen vesmírne alkoholy (etanol, etylénglykol), ale aj jednoduchý formaldehyd, základné organické kyseliny (mravčiu a octovú) a dokonca už aj jeden z ich esterov – etylformát. Nuž a ten je zaujímavý práve svojimi senzorickými vlastnosťami, pretože jeho vôňa niekomu nápadne pripomína arómu malín, u iného zasa vyvoláva typický vnem rumovej esencie. (Humánna senzorika je milo nevyspytateľná.) Doposiaľ najväčším hitom je však detekcia najjednoduchšieho cukru – glykolaldehydu – ktorý predstavuje reálny stavebný blok pre syntézu (nielen) kozmických sacharidov. Čo sa týka dusíkatých molekúl, významným objavom bolo potvrdenie existencie najjednoduchšej aminokyseliny glycínu, ako aj jeho potenciálneho prekurzoru aminoacetonitrilu. Paralelne bol zistený aj vesmírny výskyt butyronitrilu, pričom obe tieto molekuly vážne ašpirujú na post kľúčových východiskových zlúčenín v kozmickej syntéze aminokyselín. A tie, ako vieme, sú spolu s cukrami a nukleobázami fundamentálnou podstatou všetkej živej hmoty na tejto planéte. Pričom získavame čoraz viac dôkazov o tom, že jej prvotné elementárne súčiastky sa rodia aj „tam vonku“, v nekonečnom vesmíre.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite