Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kotlebovo Slovensko?

.martin Hanus .jozef Majchrák .časopis .týždeň doma

Nepredstaviteľné sa stalo skutočnosťou. Banskobystrickým županom sa stal extrémista, ktorého prvá politická strana bola zakázaná. Marian Kotleba sa odvtedy nezmenil, len upravil slovník a na mušku si vzal Rómov. Dnes jeho triumf mení celú krajinu.

Keď sme po prvom kole bystrických županských volieb, v ktorom Kotleba senzačne skončil ako druhý, navštívili Horehronie a Gemer, tušili sme, že nie je vylúčená ani senzácia v druhom kole. Kotlebu totiž nevolili zmobilizované skupiny skinhedov či extrémistov, ale svoj hlas mu dávali aj ľudia zo stredu spoločnosti. Dialo sa tak najmä na miestach, v ktorých žijú Rómovia v segregovaných osadách amestských getách. Mnohí voliči vnímali svoju voľbu Kotlebu ako nahnevaný výkrik: už s tým, prosím, niečo robte, veď tu sa nedá slušne žiť! Ale stretli sme aj takých, pre ktorých Kotleba stelesňuje vzdor voči ľavicovému aj pravicovému establišmentu, ktorý vnímajú ako skorumpovaný – v tomto zmysle je úspech Kotlebu aj oneskoreným a šokujúcim dozvukom antigorilích protestov.
Hoci sme v čase uzávierky tohto textu, krátko po zrátaní všetkých hlasov, ešte nemali k dispozícii podrobnejšie údaje o tom, odkiaľ zís kaval Kotleba najviac hlasov, náš predpoklad sa zrejme naplní: tých vyše 71-tisíc hlasov pre Kotlebu znamená, že triumfoval v regiónoch, v ktorých sa rómska otázka pociťuje ako bytostný problém. Ale dariť sa mu muselo aj v mestách, v ktorých skôr prevláda frustrácia zo všeobecných pomerov.

.zlyhanie politickej elity
Víťazstvo lídra Ľudovej strany Naše Slovensko sa nezrodilo ani z ľahostajnosti voličov: v strede Slovenska bola suverénne najvyššia, takmer 25-percentná volebná účasť, k urnám sem prišlo dvojnásobne viac voličov než v Košickom kraji a o sedem percent viac voličov než v Bratislavskom kraji, kde bola účasť druhá najvyššia. To, že Kotleba dokázal ľudí takto zmobilizovať k županským voľbám, ktoré sú pre nich inak nezaujímavé, je ďalšia znepokojivá správa z volebnej soboty.
Ale tým sa výpočet znepokojivých správ nekončí: centrálni politici v posledných dňoch ukázali, že v rozhodujúcich chvíľach myslia viac na seba či na malicherné stranícke konflikty, než na dobro štátu. Robert Fico najskôr po úspechu Kotlebu v prvom kole vyhlásil, že to je problém pravice. A neskôr išiel zjednocovať Slovákov do voľby Tibora Mikuša v Trnave proti Józsefovi Berényimu. Na návštevu Banskej Bystrice, kde bola potrebná mobilizácia celkom iného typu, však ani nepomyslel – nášmu ľavicovému premiérovi lepšie padne, keď mobilizuje proti maďarskému kandidátovi než proti slovenskému extrémistovi.
Lenže pravica neobstála o nič lepšie. Sulíkova SaS odmietla podporiť Vladimíra Maňku, rovnako sa zachovala aj banskobystrická SDKÚ na čele s Ľudovítom Kaníkom, ktorý nedokázal poraziť Kotlebu v prvom kole a v tom druhom mu svojím postojom rozprestrel koberec. Pavol Frešo síce jasne odsúdil Kaníka a spol., ale predseda strany zároveň ukázal aj svoju slabosť, keď postupu regionálnej filiálky nedokázal vopred zabrániť a bol príliš upätý na svoje županské víťazstvo.
Je možné, že aj keby Robert Fico prišiel do Banskej Bystrice priamo podporiť svojho kandidáta a aj keby sa za Maňku jednotne postavila pravica, na Kotlebovom víťazstve by to nič nezmenilo. Lenže ľahostajnosť či rozhádanosť politickej elity významne prispeli k tomu, že z Kotlebu bola v mysliach ľudí akoby sňatá kliatba extrémizmu – a volili ho aj takí, ktorí by si to pred rokmi nevedeli predstaviť (v roku 2009 získal Kotleba v prvom kole županských volieb 10 percent).

.džin z fľaše von
V tejto chvíli si ťažko predstaviť, ako sa bude správať župan Marian Kotleba. Župan je najmä akýmsi vyšším regionálnym prerozdeľovacím úradníkom, ktorého právomoci sú značne limitované, navyše, proti Kotlebovi bude stáť aj župné zastupiteľstvo. Na druhej strane, jeho protirómska rétorika o „cigánskych parazitoch“ získa úradnú autoritu a ľahko zamorí atmosféru v celom regióne aj krajine. Mnohí teraz dúfajú, že Kotleba sa v úrade znemožní, a županský triumf tak napokon nebude schopný využiť na to, aby sa v roku 2016 dostal do parlamentu. Tento optimistický scenár sa môže naplniť, ale má aj svoju slabú stránku: predpokladá, že Kotlebovi voliči od neho čakajú, že sa mu podarí rýchlo vyriešiť problém zhoršujúceho sa spolužitia s Rómami. Ale naozaj to od neho čakajú? Nebude sa môcť Kotleba účinne vyhovárať na to, že proti nemu stojí zastupiteľstvo, vláda a celý systém, a teda jeho revolúcia sa musí preniesť aj do parlamentu?
Naplniť sa môže aj pesimistický scenár, teda „jobbikizácia“ slovenskej politiky. Kotleba síce teraz dostal hlas aj od voličov štandardnej pravice, ktorí ho určite nebudú voliť do parlamentu. Ale vypustenie džina z fľaše môže znamenať, že už v najbližších prieskumoch verejnej mienky budú jeho ĽSNS prejavovať dôveru ľudia, ktorí predtým volili napríklad SNS. A keď k tomu pridružíme tie regióny východného Slovenska, kde sú napäté pomery s Rómami a kde už v posledných parlamentných voľbách Kotlebova ministrana získavala okolo päť percent, v roku 2016 môže prísť ďalšie nemilé prekvapenie.
Kotlebov prienik do parlamentu by zmenil politickú scénu: stredopravá koalícia bez Smeru by bola v takom prípade zrejme nemožná, takže by muselo dôjsť k spojeniu Smeru s časťou pravice. Slovensko by tak mohlo byť na dlhšie obdobie odsúdené na veľké koalície. A to je lepšia správa pre Smer, ktorý si z roku 2010 pamätá, čo to znamená ostať v opozícii napriek suverénnemu volebnému víťazstvu.

.bratislava: čo s víťazstvom?
Šok z Banskej Bystrice vyvážila pre SDKÚ Bratislava. Tam sa nakoniec žiadne prekvapenie nekonalo a Pavol Frešo potvrdil svoju úlohu favorita, a to s pozoruhodným náskokom, keď Moniku Flašíkovú-Beňovú najmä v druhom kole volieb doslova prevalcoval (so ziskom 74,2 percenta!). Tento výsledok má spomedzi všetkých krajov najväčší bezprostredný dosah na veľkú politiku. Frešo je nielen znovuzvoleným županom, ale aj predsedom strany, ktorému išlo o všetko. Ak by bol prehral, len veľmi ťažko by obhájil svoju pozíciu na čele strany. Nehovoriac o tom, že časť straníckych štruktúr SDKÚ mala veľký problém už s tým, že vôbec kandidoval. Frešovi kritici v zákulisí dôvodili, že predseda strany by mal mať premiérske ambície a jeho županstvo posúva SDKÚ do pozície regionálnej strany. Aj preto zaznievali hlasy, že boj o županský post mal radšej prenechať bratislavskému regionálnemu funkcionárovi Ivovi Nesrovnalovi.
Na druhej strane, Frešovo víťazstvo je prvým volebným úspechom pravice od porážky v roku 2012. Aj keď, samozrejme, úspechom očakávaným. Zaujímavé však bude sledovať, ako Pavol Frešo naloží s kapitálom zo županských volieb. Odváži sa ísť do konfliktu s niektorými funkcionármi, ktorí stále nepochopili, že výprask vo voľbách 2012 nemusel byť ešte vôbec definitívnym dotykom s dnom? Ale ak má mať Frešovo víťazstvo väčší význam, tak ho musí predseda SDKÚ využiť na pozitívne zmeny vo svojej strane. Nie na to, že zakrúti krkom vnútrostraníckej opozícii, ale že sa pokúsi strane vdýchnuť nový život. To znamená zlomiť odpor regiónov a snažiť sa SDKÚ viac otvoriť a priviesť do nej nových zaujímavých ľudí. Tak sa to v minulosti darilo Mikulášovi Dzurindovi, aj keď, samozrejme, Frešo je v porovnaní s bývalým premiérom v oveľa ťažšej pozícii. Šance SDKÚ vládnuť dnes vyzerajú utopisticky, strana má korupciou pošramotený imidž a zďaleka nepôsobí tak tímovo a kompetentne ako v minulosti. Napriek tomu všetkému nemá Frešo inú možnosť, ako sa o to pokúsiť. Ak tak neurobí a neukáže, že sa v ňom skrýva viac než politik regionálneho formátu, bude strana napriek županskému úspechu pomaly vysychať.
Vládny Smer si v Bratislave potvrdil, že uspieť v tomto regióne môže jedine vtedy, ak príde s kandidátom, ktorý oslovuje aj pravicovejšieho voliča. Tak ako to bolo v prípade Milana Ftáčnika v bratislavských komunálnych voľbách.

.košice: premárnená šanca
Výsledok v Košiciach ukázal, že v tomto kraji mala pravica na víťazstvo.
Keby obe maďarské strany nestavili na spoluprácu so Smerom a rozhodli sa podporiť pravicového kandidáta, nový košický župan by sa volal Rudolf Bauer. Maďarských voličov v kraji je približne dvadsať percent a regionálne voľby sa bez ich hlasov vyhrávajú len ťažko.
Sypať popol na hlavu si môže aj slovenská košická pravica. O kandidátovi na post župana rokovala mesiace. Výsledkom bolo, že sa nakoniec dohodla na nevýraznej bývalej poslankyni za KDH Márii Sabolovej. Tá sa však na poslednú chvíľu vzdala. SDKÚ v Košiciach potom podporila kandidáta SaS, ktorý bol bez šance. Keby košické filiálky pravicových strán od začiatku vážne pracovali s kandidatúrou Rudolfa Bauera, pravica mohla mať dvoch županov. To sa však ľahko hovorí a ťažko uskutočňuje, keďže najmä niektorých politikov SMK a Mostu spájajú v tomto regióne so Smerom silné osobné, ale aj podnikateľské putá.
V každom prípade, regionálne voľby v tomto kraji priniesli pre košickú pravicu aj jednu dobrú správu. V Rudolfovi Bauerovi má hotového kandidáta na košického primátora, ktorý by v prípade svojej kandidatúry mohol poraziť aj silného kandidáta Smeru. Samozrejme, ak v ich kalkuláciách neprevládne malosť nad zdravým rozumom a pred Bauerom z Palkovej KDS neuprednostnia vlastné stranícke košiare.
Voľby v Trnavskom a Nitrianskom kraji dopadli podľa očakávania. Maďarská karta v Trnave fungovala a predsedovi SMK Józsefovi Berényimu sa podarilo získať iba podporu maďarských voličov. To na porážku Tibora Mikuša nemohlo stačiť. V Nitre dosiahol Tomáš Galbavý, ktorého s výnimkou KDH podporili všetky pravicové strany, dôstojný výsledok, keď oproti prvému kolu získal ešte viac ako dvetisíc hlasov navyše. Aj v tomto kraji však zafungovala maďarská karta a mobilizovať voličov dokázal aj Galbavého súper Milan Belica. Otázne je, ako by to v Nitre dopadlo, keby Galbavého podporili aj kresťanskí demokrati.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite