Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dve otázky

.časopis .veda

.otázka z minulého týždňa Chlapík kúpil obraz za stotisíc eur, po roku ho predal za stodesaťtisíc, po ďalšom roku ho znova kúpil za stodvadsaťtisíc, a po roku ho znova predal za stotridsaťtisíc. A potom to ešte raz otočil: kúpil za stoštyridsaťtisíc a predal za stopäťdesiattisíc. Boli pre neho tieto transakcie v konečnom dôsledku výhodné alebo nie? Ako sa zmení odpoveď na túto otázku, ak po ďalšom roku obraz znova kúpi, tentoraz za stošesťdesiattisíc?

.odpoveď
Tvári sa to ako triviálny aritmetický príklad, ale je to neriešiteľný problém. Po šiestich rokoch mal síce celkový „zisk" tridsaťtisíc, ale ak by len na začiatku kúpil a na konci predal, mal by „zisk" päťdesiattisíc. Takže ako budeme hodnotiť celkovú bilanciu? Ako zisk oproti nule, alebo ako stratu oproti lepšej alternatíve? Nuž, a hodnotiť bilanciu po ďalšej kúpe je ešte ťažšie a objektívne vlastne nemožné.

.otázka na tento týždeň
Na obrázku je nakreslené dvojkoleso železničného vagóna. Ak sa takéto dvojkoleso posunie na koľajniciach doľava, začnú mať jednotlivé kolesá v mieste dotyku s koľajnicami rôzne efektívne polomery. V dôsledku toho začne dvojkoleso ako celok zahýbať doprava, ako keby sa pohybovalo po horizontálnej kružnici s veľkým polomerom R. Nech je rozchod kolies jeden a pol metra, ich polomer nech je pol metra a v dôsledku posunutia nech sa tento polomer u jedného kolesa o milimeter zväčší a u druhého o milimeter zmenší. Aká je hodnota R?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite