Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sudcovia zmenili charakter štátu

.martin Hanus .jozef Majchrák .časopis .kauza

V kauze generálneho prokurátora kritizuje vládny Smer aj Ústavný súd Ivetty Macejkovej. Ľutuje, že kedysi presadil sudcovskú samosprávu. Hovorí, že naše súdnictvo môže vyliečiť iba politický zásah zvonka. Bývalý predseda Ústavného súdu a člen Európskeho súdneho dvora Ján Mazák.

.ak Smer zvolí generálneho prokurátora, bude to právne spochybniteľné?
Národná rada naozaj nemá prekážku, aby zvolila nového kandidáta na generálneho prokurátora (ďalej GP – pozn. red.). Ale v  celom tom doterajšom procese sú veľké pochybnosti. Navarila sa kaša, ktorá môže vytvoriť veľmi amorfné ústavné situácie, aké sa dajú riešiť len zdravým rozumom a ústavnou tradíciou. Politici by nemali vstupovať do neukončených dejov, tým si tu zarábame na obrovské problémy.

.na druhej strane stojí fakt, že Ústavný súd (ÚS) dal za pravdu prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, ktorý môže nevymenovať zvoleného GP aj z iných, než striktne zákonných dôvodov. A Gašparovič povedal, že ho nevymenuje. Smer preto logicky hovorí, že treba voliť iného. Na chvíľu sa staneme diablovými advokátmi: Čo je zlé na tom, že Smer ide teraz zvoliť nového GP?
V právnom štáte má každý právo sa brániť proti svojvôli ústavných orgánov vrátane prezidenta. Ak uplatníte právo na obranu, tak inštitúcie verejnej moci musia vyčkať na výsledok konania pred kompetentným orgánom. V právnom štáte je nemysliteľné nevyčkať na výsledok. Ak by dal Ústavný súd Čentéšovi za pravdu, aká bude náprava? Odškodnenie? To je slabá náplasť, on sa domáha toho, aby hlava štátu rešpektovala rozhodnutie parlamentu.

.špekulujme: Smer tento týždeň zvolí nového GP, Ústavný súd nebude schopný rozhodnúť o sťažnosti Jozefa Čentéša, respektíve rozhodne v jeho neprospech. Môže sa Čentéš obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu?
Má možnosť sa obrátiť, domnievam sa, že existujú dobre sformulovateľné dôvody, ktoré by boli relevantné na to, aby ESĽP konal. Čentéš by vlastne napadol Slovenskú republiku za to, ako rozhodoval Ústavný súd, najmä so zreteľom na jeho právo na prístup k spravodlivosti.

.ale mohol by si Čentéš touto cestou neskôr vymôcť, aby bol dosadený späť do funkcie, alebo sa už bavíme v rovine čírej fikcie?
To by asi v našej praxi nebolo možné. Ale ak krajina rešpektuje princíp právneho štátu, je samozrejmé, že človek, ktorý sa nedostal do funkcie pre zlyhanie orgánov ochrany ústavnosti, sa musí do tej funkcie dostať. Napokon, máme tu príklad Dušana Muňka, ktorý sa na základe rozhodnutia ÚS vrátil do čela Slovenskej poisťovne. Pre mňa je v tejto chvíli kľúčové aj niečo iné: rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý minulý rok nad rámec Ústavy a jej doterajšieho výkladu rozšíril kompetencie prezidenta, sa musí za každú cenu zvrátiť, aby nám v budúcnosti nevznikali rovnaké problémy

.sme tak späť pri našej pôvodnej otázke: nie sú tým hlavným vinníkom ústavní sudcovia, ktorí minuloročným verdiktom spôsobili totálny rozvrat, a teraz sa sami paralyzovali v konaní, a nie politici? Nemá potom istú legitimitu Ficova argumentácia, že treba už konečne konať vo verejnom záujme?
Áno, predseda vlády je tiež zodpovedný za chod ústavných orgánov. Áno, v konečnom dôsledku tento problém spôsobil ÚS tým, že postupuje zdĺhavo a išiel nad rámec Ústavy. Konanie premiéra teda vyzerá ako súladné s ústavnými požiadavkami, pretože Generálna prokuratúra je bez generálneho prokurátora, čo je dlhodobo neúnosné a Ústavný súd ani nesignalizuje, že by čoskoro vedel rozhodnúť o Čentéšovej sťažnosti. Aj preto som pôvodné vyhlásenia vlády o nutnosti schváliť novelu, ktorá odblokuje ÚS, paralyzovaný námietkami, chápal len ako tlak na ÚS. Ale zašlo to priďaleko, keďže oni tú novelu aj skutočne schválili. ÚS už predbežným opatrením dáva signál, že novela je protiústavná. Máte však pravdu, všetko sú to dôsledky toho, čo minulý rok vyvolal svojím rozhodnutím Ústavný súd.

.ako si vysvetľujete rozhodnutie, ktorým ÚS vlastne umožnil nevymenovať Čentéša?
Keď som ho čítal, nechcel som veriť vlastným očiam. Väčšina Ústavného súdu tým teoreticky aj prakticky zmenila charakter štátu.

.ako to myslíte?
Zmenili ho vlastne na kancelársky systém, a to bez nejakého zreteľného úžitku.  Keby si bol ÚS uvedomil, že Národná rada je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom, ktorý si môže jedného dňa povedať, že zruší hoci aj Ústavný súd, tak by to nikdy neurobil. Úsmevné je, že parlament vycúval zo svojej pozície, veď v prvom rade on mal trvať na tom, že je na prvom mieste. Ako chce však existovať parlament, ktorý si neváži ani sám seba? Tu sa nešliape ani tak po Jozefovi Čentéšovi, ale po suverénovi v tejto krajine, ktorým je Národná rada.

.čo boli podľa vás skutočné motívy ÚS?
Väčšina ÚS došla k záveru, že treba posilniť právomoci prezidenta, ktorý sa tak dostal do pozície, v ktorej by sa nemohol nachádzať, keby sa rešpektovala Ústava.

.aké to bude mať konzekvencie, ak hovoríte, že sa zmenil charakter štátu?
Pre budúcnosť to znamená, že prezident nebude musieť vymenovať profesora či hociktorého štátneho funkcionára. Ak majú byť štandardom na nevymenovanie také dôvody, ktoré napísal prezident Gašparovič v liste Národnej rade, tak ide o štandard, ktorý sa už ani nedá podliezť. Ako zdôvodnenie, prečo niekoho nevymenovať, môžete napísať naozaj hocičo. Ale hovorím, som optimista a dúfam, že pri budúcej spornej situácii Ústavný súd v pozmenenom zložení zvráti toto rozhodnutie a vráti sa k zavedenému výkladu Ústavy. To je povinnosť pre budúcnosť.  

.bolo by celkom úsmevné, keby sa toto rozšírenie prezidentských kompetencií obrátilo proti samotnému ÚS. Mohol by napríklad budúci prezident podľa tohto prijatého výkladu odvolať z funkcie predsedníčku Ústavného súdu?
Je to jedna z pozícií v štáte, z ktorých by sa nemalo odvolávať. Ak však človek cíti, že nekoná v súlade s nárokmi danej funkcie alebo sa ukáže, že postupoval v rozpore s ústavným poriadkom štátu, mal by sám zauvažovať, či stačí na túto pozíciu. Teoreticky by však bolo odvolanie z funkcie predsedu ÚS odôvodniteľné. Ale potom sa treba pýtať, či taký človek môže ešte vykonávať funkciu ústavného sudcu? Pozícia predsedu ÚS sa totiž preceňuje, on je najmä administrátor. Mne napríklad rástli rohy z tých všetkých predsedníckych povinností. Keď chodili na súd rôzne kontroly, ja som im hovoril, nechajte ma, prosím, žiť, ja potrebujem súdiť a rozprávať sa so svojimi kolegami.

.predseda ÚS však nie je len formálnym administrátorom, ale  ovplyvňuje aj atmosféru na súde...
Ale je len rovný medzi rovnými, kolegovia mu predovšetkým majú dôverovať a rešpektovať ho.

.bola to však predsedníčka ÚS, ktorá vnútri súdu presadila, že len ona môže reprezentovať súd navonok, novinár tak nemôže urobiť rozhovor s ústavným sudcom. Ak je to ona, ktorá formuluje jazyk súdu pred verejnosťou, naozaj nie je taká dôležitá?
Je pravda, že toto neurobil ani pán Čič, ani ja, hociktorý zo sudcov sa mohli odborne vyjadrovať, trvalo sa len na tom, aby sa nedoplňovali dôvody našich rozhodnutí a nezverejnil obsah porady. Ale sudca Ústavného súdu je vysoký ústavný činiteľ, ktorému zavrieť ústa je dosť komplikované, ak nie dokonca protiústavné. (Smiech.)

.keby sa nejaký ústavný sudca rozhodol porušiť tieto pravidlá pani Macejkovej, čo by sa stalo?
Nič, ak by sudca konal a hovoril v súlade s profesijnou etikou. Iste, mohla by iniciovať disciplinárne stíhanie, ale kto by jej to v pléne ÚS odsúhlasil? Hádam nikto. Buď máte v tejto pozícii prirodzený rešpekt a kolegovia vás ako profesionála uznávajú, alebo to nemáte. A postihom to nezískate.

.minulý rok sme zverejnili závažnú informáciu, že pred kľúčovým hlasovaním, ktorým ÚS tesnou väčšinou posilnil prezidentské právomoci, si Macejková zavolala na koberček sudcu Juraja Horvátha, ktorý na poslednú chvíľu zmenil názor a škandalózne rozhodnutie bolo na svete. Máte aj vy takúto informáciu?
Váš článok som čítal, ale ak dovolíte, nebudem sa k tomu vyjadrovať.

.v čom je vlastne najväčší problém súčasného súdu?
Nikdy predtým nebol ÚS takto rozdelený. Samozrejme, je to predseda, ktorý tu plní rolu akéhosi organizačného média. V tomto bol napríklad Čič veľmi dobrý, správal sa mimoriadne racionálne. V tejto role musíte vedieť komunikovať s kolegami, prejaviť im úctu a rešpekt, dbať o ich názory. Za mojich čias to bolo odborne dobre rozložené, mali sme filozofov, praktikov, expertov na medzinárodné právo či trestné právo. A navyše, nás tá práca tešila.

.a teraz?
Žiaľ, nedarí sa pri tých názorových prúdoch nachádzať to, čo je povinnosťou ÚS, a to je prienik. Ten má zodpovedať bývalej judikatúre, európskym trendom, právu EÚ, ústavným tradíciám a konkrétnostiam riešeného prípadu. Dať to dohromady nie je jednoduché.

.nepriamo naznačujete, že skutočným problémom nie je ani tak rozdelenosť, ale odborná nespôsobilosť niektorých sudcov?
Nie, mám na mysli vytváranie názorov, ktoré zodpovedajú subjektívnym predstavám, a nie komponentom, o ktorých som hovoril.

.ten problém je teda svojvoľnosť?
Presadzovanie svojho názoru, ktorý je sčasti politický, sčasti subjektívny a sčasti je daný odlišným typom právneho vzdelania a praxe.

.kde sa stal problém? Aj v minulosti boli sudcovia dosadzovaní ako politickí nominanti, aj vy ste prišli na ÚS po krátkom pôsobení v politike, ale prečo je práve tento súd tak ľahko politicky zneužiteľný?
Je to ľudský problém. Keď vojdete do brány takéhoto chrámu ústavnosti, musíte si hneď uvedomiť, kde ste. Ak neviete, na akých základoch to stojí, neviete, čo je Ústavný súd, vy vlastne neviete, čo ste, tak tam začnú problémy. Je jedno, či ste politický nominant, ale len čo ste vymenovaný za ústavného sudcu, musí byť so všetkými predošlými väzbami koniec.

.teda jedným z problémov je, že napríklad súčasná predsedníčka tento rozmer nemá?
Asi ho nemá, neodstrihla sa. Prišla odniekiaľ, ale to všetko treba strihnúť. Mne už Ján Čarnogurský kedysi hovoril, že sa nemám pozerať ani naľavo, ani napravo. Dosť Lipšicových zákonodarných iniciatív, ktoré sa skončili za mojej éry na ÚS, bolo vyhlásených za nesúladné s Ústavou, pritom Dana Lipšica považujem za osobného priateľa. Ale inak sa nedá, aj keď vám to neraz padne zaťažko. Ľudí treba vyberať podľa toho, či sú nielen schopní nezávislého myslenia, ale či ho vedia premietnuť aj do konkrétneho rozhodovania.

.nie sme príliš malou krajinou na to, aby sa to dalo strihnúť?
To nie je argument, veď aj za nášho obdobia sme ukázali, že sa to dá.
Stačí, ak máte úctu k sebe a orgánu, ktorý reprezentujete. Nehovoriac o tom, že teraz by to malo byť ešte jednoduchšie. Predtým bolo funkčné obdobie ústavného sudcu sedem rokov, po ktorom sa sudca mohol uchádzať o znovuzvolenie. Dnešní sudcovia sú tu iba na jedno funkčné obdobie na 12 rokov. Ale vidíte, veľmi to nepomohlo, všetko je to iba o ľuďoch.

.predseda českého Ústavného súdu Pavel Rychetský v knižnom rozhovore s novinárom Tomášom Němečkom tak trochu poľutoval českých prezidentov: kým Václav Havel mohol pri výbere ústavných sudcov siahnuť aj po právnických legendách, ktoré vyštudovali ešte pred rokom 1948, Václav Klaus siahal často po advokátoch, ktorí sa oproti iným právnickým profesiám najmenej sprofanovali za bývalého režimu. Rychetský sa dokonca obáva, že po odchode veľkých postáv budú ďalšie zostavy ústavných sudcov horšie než súčasná. My už nemáme príliš kam klesnúť, ale nie je rovnaký scenár aj na Slovensku – teda, že lepšie už bolo?
Budúci rok potvrdí či vyvráti tieto úvahy. Budú navrhovaní šiesti kandidáti na tri pozície. Ak sa presadia takí ľudia, ktorí hovoria to, čo im napadne ako prvé, a tak, aby niekomu účelovo vyhoveli, bude to problém. Ale ešte aj pri takýchto ľuďoch vidím šancu, že si pri vstupe do súdnej budovy môžu uvedomiť, kde sú a dokážu pretrhnúť predošlé väzby. Aj takíto ľudia si môžu povedať, že tých 12 rokov tam strávia tak, aby si reputáciu získali, napravili, respektíve uchránili.

.vidíte tu takých ľudí?
(Ticho.) Ak by som mal niekoho navrhovať ja, určite by to boli ľudia ako Daniel Lipšic, Radoslav Procházka...

...lenže títo páni majú celkom iné kariérne ambície...
(Úsmev.)

.celá slovenská justícia je v zlom stave, môže byť vlastne ÚS iný?
Môže. A musí. Od neho by sa mala odvíjať zmena v kvalite a v dôvere.  Dnes sa stále hovorí o tom, že treba skúmať súdne prieťahy, ale to je hlúposť, túto agendu na ÚS zvládne pomaly aj cvičená opica. Ústavný súd má hovoriť nasledovné: naše ctené súdy, skúmam vaše rozhodnutia a identifikujem takéto systémové zlyhanie, takéto porušenie zásad, prosím, zohľadnite to pri vašich budúcich rozhodnutiach. Sudca musí pochopiť, že súdi ľudí, čo je obrovská moc a zodpovednosť. Viete, čo je to dať niekomu 10 rokov? Kedysi ako trestný sudca som dva dni ani nespal. Keď čítate niektoré rozsudky všeobecných súdov, žasnete, že sudca si ani len nedal námahu s odôvodnením.  
A naopak, keď si sudca robí svoju prácu poctivo a rozhodnutia náležite zdôvodňuje, dôvera rastie. Takých sudcov je väčšina. Žiaľ, u nás ešte aj vtedy ľudia váhajú, pretože sa zakorenila všeobecná predstava, že spravodlivosti sa tu nedovoláte.

.často sa hovorí, že po Novembri sa mala vymeniť veľká časť sudcov. Výmena generácií však už nastala a nebadať žiadne zlepšenie. Prečo?
Po Novembri sme zmenili právo, ale zabudli sme „novelizovať“ právne myslenie ľudí. To začalo prudko zaostávať za zmenou režimu. A tu vidím aj dôvod, prečo ani príchod nových ľudí nie je zatiaľ dôvodom na optimizmus.

.takže nemáte žiadnu nádej?
Samozrejme, že mám, ale vyžaduje sa tu rázne politické riešenie. Zdá sa, že justícia sa dostala do takého začarovaného kruhu, z ktorého sa bez pomoci zvonku nevymaní.

.voláte po politickom zásahu, ale ako si ho predstavujete?
Nechcem to hovoriť dopredu. Politické riešenie znamená, že všetci, ktorí sú zodpovední za justíciu, by začali spolu intenzívne komunikovať.

.to je kto?
Minister spravodlivosti, predseda Najvyššieho súdu, predseda Ústavného súdu, predseda ústavoprávneho výboru aj generálny prokurátor. Títo všetci by si mali spraviť čo najinformovanejší obraz o justícii a presviedčať sudcov, že takto to nejde. Základom je však to, že zodpovední ľudia musia začať komunikovať, a potom navrhnúť politické i adekvátne právne riešenia.

.znie to pekne, ale viete si predstaviť, ako bude Štefan Harabin presviedčať sudcov, aby boli lepšími?
Je predseda Najvyššieho súdu, takže aj s ním treba komunikovať. Musí sa uprednostniť záujem vecí pred osobnými animozitami. Ak chcete dosiahnuť cieľ, treba aj zaťať zuby. A skúsiť, čo sa dá spraviť.

.boli ste štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti, keď sa dala sudcom samospráva. Neskôr sa to ukázalo ako veľký problém, keďže Súdnej rady sa zmocnila dobre zorganizovaná skupina sudcov a zakonzervovala všetky tie problémy...
V tomto sme sa s vtedajším ministrom Jánom Čarnogurským chytili do vlastnej pasce. Pripravili sme síce účinný systém samosprávy, ale pre ľudí so starým myslením. Všetko, čo bolo možné zneužiť, sa zneužilo. Pracovali sme však s predpokladom dobrých ľudí. Ach, akí sme boli naivní, radšej mi to ani nepripomínajte...

.ján Čarnogurský na ilustráciu novej krvi v justícii spomína jeden zážitok, keď sa stretol ako minister s mladými sudcami, s ktorými sa chcel baviť o problémoch v súdnictve. Ale celkom ho sklamalo, že stretnutie bolo len o peniazoch, výhodách a bytoch pre sudcov...
Presne viem, o čo ide. Ich starostiam som nerozumel, sudcovia sa majú oproti iným profesiám dosť nadštandardne. Iste si viem predstaviť aj zlepšenie, ale nemá byť teraz hlavným cieľom rast dôvery? Ja mám dve profesúry a viete, aký mam na univerzite čistý plat? 786 eur. Mne sa to, samozrejme, ľahko hovorí, keďže som platený Európskym súdnym dvorom, ale čo moji kolegovia?

.nie je teda výmena generácií planou nádejou?
Dosť veľké percento študentov, ktorých učím, vo mne vyvoláva veľký optimizmus, že zdvihnú právnu kultúru v štáte. Samozrejme, pokiaľ ich neznechutia pomery a neskončia v konkurze za svojím bývalým spolužiakom, ktorý študoval na samé E-čka. Keby som však neveril budúcej generácii, premkli by ma suicidálne tenzie. (Smiech.)

.v roku 2006 ste z pozície šéfa Ústavného súdu odišli do Luxemburgu, kde ste sa stali generálnym advokátom na Európskom súdnom dvore (ESD). Marián Leško vtedy napísal ostrý komentár, v ktorom vám vyčítal, že ste predčasne unikli z ÚS za oveľa lepšie plateným, ale len poradcovským miestom generálneho advokáta. Nebol to útek do trafiky?
(Smiech.) Pána Leška si vážim, ale dopustil sa omylu. Istá česká právnička mi povedala, pán profesor, veď to je post snov! Generálny advokát ESD je profesionálne najvyšší možný post, aký môžete obsadiť ako právnik.

.aká je to práca?
Úchvatná, ešte nikdy som nestretol pokope toľko múdrych ľudí. Ja som sa už ráno nevedel dočkať, že pôjdem do práce. Tento pocit mi vydržal celých šesť rokov, ktoré som strávil na tomto poste. Generálni advokáti sú vlastne mozgovým trustom ESD, keďže majú na starosti najzaujímavejšie právne spory. Oni sudcom ESD navrhujú, ako majú rozhodnúť a sudcovia sa z 80 percent podľa týchto návrhov aj rozhodnú. Je to vlastne niečo ako prvostupňový súd. Keď sa mi teda naskytla možnosť ísť na tento post, nemal som dôvod váhať. Na Ústavnom súde sa mi jednak končilo funkčné obdobie a Slovensko získalo nárok na jedného z ôsmich generálnych advokátov. Viete, kedy sa nám takáto možnosť naskytne najbližšie?

.v roku 2052.
Presne, taký je systém rotácie, už aj moji študenti budú na to starí. Nadobudol som tam cenné skúsenosti, a je príznačné, že na Slovensko ma až na jednu výnimku vôbec nepozývali prednášať, akoby to nebolo.

.akú najvážnejšiu kauzu ste riešili v Luxemburgu?
Riešil som napríklad diskrimináciu na základe veku v kauze Palacios, ktorá vyvolala obrovskú pozornosť. Bola to „vnútorná“ kritika predošlého rozhodnutia Súdneho dvora, ktoré bolo predtým odmietané a napádané politikmi i právnikmi v celej Únii.  

.eSD sa často vníma ako motor európskej integrácie, a už neraz v sporných prípadoch rozhodol v prospech centralizácie niektorých právomocí. Na chodbách ESD sa o tom živo diskutuje?
Po prvé, za motor európskej integrácie označili ESD iní. Ale ja si myslím, že to je nepochopenie, prečo Súdny dvor koná tak, ako koná. Všetky federalizačné prvky sú výsledkom toho, že ide o rozhodnutia pre ľudí. Súdny dvor dosť dbá na to, človek, jeho dôstojnosť, jeho slobody neboli obmedzené, aby nebol diskriminovaný.

. cítiť v Luxemburgu prevahu nejakej národnej právnej tradície?
Tam je „mélange“, sú tam vplyvy anglosaského aj kontinentálneho práva s  jednotlivými národnými odtieňmi. Ale rozhoduje to, čo je európske.

.teda akési európske právne esperanto?
Asi áno, lebo nikdy nemôžeme kopírovať jednu národnú kultúru.

.aký národný ústavný súd sa tam vníma s najväčším rešpektom? Opäť sú európskymi šampiónmi Nemci?
Samozrejme, federálny nemecký ústavný súd, ale aj francúzska ústavná rada majú vysoké renomé. Záujem, ale aj isté pobúrenie vyvolalo jedno rozhodnutie českého ústavného súdu. Vo veci Landtová sa stal prvým ústavným súdom za 60 rokov existencie ESD, ktorý povedal, že ESD konal ultra vires, teda nad rámec svojich právomocí. To si takto nedovolili ani Nemci... (Úsmev.)

.vyvolalo to len pobúrenie, alebo bol v tom aj rešpekt?
Prešli sme to mlčaním. (Smiech.) Myslím, že českí kolegovia v tomto prípade nemali najlepší deň... Ale hovorím, aj keby mali pravdu, takto by to nepovedali ani Nemci. Dostal som dokonca aj otázku: Nie je ten sudca spravodajca Holländer náhodou Slovák? (Smiech.)

.z toho cítiť, že medzi vami a najsebavedomejšími ústavnými súdmi je istá mocenská rivalita.
Nie, Súdny dvor presadzuje doktrínu spolupráce a koordinácie. A, samozrejme, stavia aj na vzájomnej úcte a rešpekte.

.to bola vzorová odpoveď ako z európskej brožúrky...
Ale ja to myslím vážne, naozaj sa Súdny dvor tejto zásady drží až toporne. ESD má síce veľký vplyv, ale všetci si tam uvedomujeme, že bol vytvorený zmluvou, teda členské štáty ho môžu pokojne aj zrušiť. Preto aj k najmenším ústavným a najvyšším súdom sa Súdny dvor správa s maximálnym rešpektom.

.z Luxemburgu dovidieť do Košíc, alebo tam nemajú tušenia, aká je na našom Ústavnom súde situácia?
(Ticho.) V decembri minulého roka sa oslavovalo 60. výročie vzniku ESD. Jediná krajina, ktorá tam nemala zastúpenie na najvyššej sudcovskej úrovni, bolo Slovensko. Viac to netreba komentovať.

.rozprávame sa na pôde právnickej fakulty v Košiciach. Kedysi boli na Slovensku dve-tri fakulty, dnes sme zamorení právnikmi. Cítite aj vy devalváciu právnického vzdelania?
Hneď vás opravím: kde vidíte právnikov? Áno, je tu veľa právnických fakúlt a ich absolventov, ale ak sa títo mladí ľudia chcú považovať za právnikov, musia na sebe ešte minimálne desať rokov po ukončení štúdia tvrdo pracovať. Niektorí absolventi sú sľubní, ale inak máme hrozný nedostatok skutočných právnikov. Ak by ich bol dostatok, tak to tu inak vyzerá.

.alexander Bröstl nám minulý rok v rozhovore povedal, že ho mrzí, ako sa z právnických fakúlt vytláčajú filozofické predmety a razí sa téza, že najlepšou teóriou je prax. Aj vy to vidíte takto ostro?
Áno, s pánom Bröstlom absolútne súhlasím. Veta, že najlepšou teóriou je prax, je celkom pomýlená, je to práve naopak, najpraktickejšou vecou na svete je dobrá teória. Jedinou úlohou právnických fakúlt je naučiť právnemu mysleniu. Nie memorovať texty zákonníkov a preháňať to so špecializáciou. Absolvent by mal vedieť niečo iné: porozumieť textu, chápať pojmy aj historické súvislosti. Nech sa po univerzite špecializuje, na čo je potrebných ďalších tvrdých desať rokov. Vy by ste sa dali operovať čerstvým absolventom lekárskej fakulty?

.ako ste sa vlastne dostali na Ústavný súd?
V roku 1998 som rozmýšľal, že skončím s právnickou praxou. Súdy začali byť pomalé, nepozdávala sa mi celkovo ich činnosť. V tom čase mi zavolal Rudolf Schuster, či nechcem byť štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti. Milan Čič, ktorý bol vtedy predsedom Ústavného súdu, ma presviedčal, že ak sa chcem stať ústavným sudcom, musím tú politickú funkciu zobrať.

.boli ste v SOP, čo bola dosť zvláštna strana...
Kto rozmýšľal nad tým, aká to bola strana? Samozrejme, správal som sa účelovo. Na ústavného sudcu som si však po tých šiestich rokoch, čo som robil Čičovi poradcu, veril.

.ako predseda Ústavného súdu ste sa už pred odchodom do Luxemburgu vyjadrovali, že na ÚS nechcete pokračovať okrem iného aj vzhľadom na možné budúce zloženie Ústavného súdu. Je to také zlé, ako ste si to predstavovali alebo ešte horšie?
Ťažko mi to povedať, ale moja prognóza sa splnila.

.nebol to potom z vašej strany naozaj útek za kariérou do Luxemburgu? Prečo ste sa nepokúsili pokračovať?
Určite by ma nezvolili, a to ani za kandidáta na ústavného sudcu. A keby som sa náhodou kandidátom aj stal, pani predsedníčka by určite trvala na tom, aby ma prezident nevymenoval. Dvaja kohúti na jednom smetisku?
 
.asi je zbytočné sa vás teraz pýtať, či zvažujete budúci rok kandidovať na uvoľnené miesta ústavných sudcov.
Netušil som, že ste satirický týždenník. (Smiech.)

Ján Mazák/
Narodil sa v roku 1954 v Košiciach. Vyštudoval Právnicku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Od roku 1980 pracoval ako sudca, v roku 1990 sa stal predsedom Mestského súdu v Košiciach. Neskôr pôsobil ako pedagóg na Právnickej fakulte UPJŠ a ako advokát. Od roku 1993 bol poradcom na Ústavnom súde SR. V prvej vláde Mikuláša Dzurindu zastával post štátneho tajomníka na ministerstve spravodlivosti. V januári 2000 sa stal predsedom Ústavného súdu SR. Od októbra 2006 do októbra 2012 bol generálnym advokátom Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu. Naďalej je členom súdu v Luxemburgu, pôsobí aj ako profesor občianskeho a medzinárodného práva na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Je ženatý, má dve dcéry.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite