Ministerka kultúry siahla na Slovenské národné divadlo a ďalšie inštitúcie, čím urobila z umelcov solidárne spoločenstvo vzdoru. Je to prejav jej totalitného myslenia? Alebo skôr nevzdelanosti a nevkusu? Alebo len hlúposti? A prečo to vláda schvaľuje?

Dva veľké protesty – ten, ktorý zorganizovala kultúrna obec, aj ten, ktorý zvolali dve opozičné strany – povedali o Slovensku niekoľko dôležitých správ. Ak budú rozumne uchopené, obnovenie slobodných pomerov sa môže podariť.

Dobrý deň, po nekultúrnych krokoch ministerky kultúry sa znovu zaplnili námestia – a je to dobrá správa o odhodlaní ľudí brániť normálnosť. V obálkovej téme nového .týždňa si kladieme otázku, prečo autoritatívna moc – od Mečiara po dnešok – vždy znovu siahne na kultúru, hoci si tým vytvorí verejne obľúbených nepriateľov. Odpoveď je zaujímavá. Pripravili sme pre vás aj veľké obzretrie sa na olympiádu, vrátane textov Alfonza Jucka, ktorý priamo v Paríži komentoval atletiku, a Martina Mojžiša, ktorý si všíma mimošportový kontext parížskych hier. Želám vám dobré čítanie.

Čo je skutočný dôvod odvolania riaditeľa SND? Čo má pani Šimkovičová a pán Machala so záujmom národa? Zareagujú umelci solidaritou a divadlá štrajkom? Prežije slobodné umenie aj napriek surovému štátu?

Ministerka kultúry to netuší, ale jej rozhodnutie odvolať riaditeľa Národného divadla nie je výhrou vlády, ale jedným z bodov zlomu, ktoré predznamenávajú jej prehru. Lebo Slovensko je Západ, nie Rusko.

Na prvý pohľad sa zdá, že Slovensko sa vracia k unesenému typu štátu. Druhý pohľad potom navráva, že v skutočnosti sa znovu obraciame na Východ. Je to naozaj tak?

Dobrý deň, leto by mohlo byť užitočným pripomenutím, kde sa nám páči, kam chodíme a kam patríme. Ale doma sa dejú veci, ktoré hovoria inou, neslobodnou rečou Východu. Obálkovou témou .týždňa je preto osudová otázka, či má Slovensko bližšie k slobodnému svetu, alebo k Východu podľa ruského vzoru. Želám Vám užitočné letné čítanie.

Vždy keď moc siahne na „bezmocnú“ kultúru, tvári sa suverénne. No v skutočnosti tým priznáva svoju slabosť, ktorá posunie aj tú najobávanejšiu vládu na cestu prehry. Bolo to tak za Mečiarovho zloministra Hudeca, bude to tak aj za dezinfoministerky pána Fica.​

Bol policajným prezidentom, takže má skúsenosť so silou a útokmi korupčného prostredia. Dnes je poslancom za opozičné PS a vidí silu vládneho revanšu. Napriek tomu tvrdí, že koalícia stratí silu a potom aj moc. Jaroslav Spišiak.

Vyzerá to smutnoreálne – koalícii neklesajú percentá ani po znižovaní trestov za korupciu, ani po spochybňovaní miesta Slovenska v slobodnom svete, a keďže opozícia ešte nie je skonsolidovaná, budúce voľby vyzerajú zle. Ale nemusia.