.kedy vznikli Karpatské chrbáty?

Asi v roku 1985, neviem presne. Predtým sme sa volali Veget. Ten fungoval tak, že rok sme vymýšľali koncertný program, ktorý sme potom raz zahrali vo Vrbovom v kinosále. Potom sme zase rok vymýšľali, raz sme dokonca ako deti spravili rockovú operu, ktorá trvala hodinu a pol, raz sme ju zahrali a koniec. Kvôli názvu si nás zavolali na okresný výbor Komunistickej strany do Trnavy a tam mi jeden pán ako dieťaťu vysvetľoval, že by sme sa nemali volať Veget. On si sedí za tým stolom a pýta sa, že čo to znamená. A ja mu hovorím: vegetácia, všetko kvitne... Jemu sa to nezdalo. Tak sme si dali názov chrbáty, akože vyskočte nám všetci na chrbát, a karpatské, to bol taký alkohol, čo som už ako dieťa používal. Keďže sme bývali pod Karpatmi, tak to sedelo.

....

.multiorganizáciu Kriak ste založili už ako deti?

Ja, pán brat a Romanko Klčo, môj bratranec, sme zakopali vo fľaške „pandrláčika“ z Človeče nezlob se do zeme, mali 5-6 rokov. Máme dodnes tradíciu, že na Vianoce o dvanástej ho ideme vykopať, osvietime ho na pár minút, niečo si zaželáme a zakopeme ho naspäť. Vtedy pán brat vymyslel aj hru pindžerlo, kde z pandrláčikmi z človeče hráme fotbal. To bolo prvé, čo sa týka multiorganizácie Kriak, hoci ešte sa to tak nevolalo. Ale hrávame sa doteraz.

....

.tvoj projekt Abusus súvisí s abstineciou. Ty si bol seriózny alkoholik?

Toto je individuálne - každý ti na to odpovie ináč. Serióznych alkoholikov sa tu pohybuje tisíce, nikdy sa s tým nemusia priznať a odbojujú si s tým celý život. Tá hranica, kedy sa stávaš serióznym alkoholikom je individuálna. Ja som to mal od detstva. Hrával som na gitare v skupine Slniečko, keď som mal 15 rokov. Dva roky, kým bol ich gitarista na vojne. Bol som vzrastom veľký, ale ináč som bol dieťa. A normálne som valil: pivá, tvrdé. Celých tých 20 rokov som si ani nevedel predstaviť, že by som vyšiel na pódium bez toho, aby som si niečo dal. Ja som nevedel, či som alebo nie som alkoholik. Ja som tak žil. Stále. Od dieťaťa.

....

.a preto si sa stal abstinentom?

Najprv som k tomu len pričuchával. Napríklad raz som deväť mesiacov nepil. A potom sme hrali s Neuropou vo Francúzsku. Mali sme tam zadarmo pivo. Ja som si kupoval nealkoholické za ťažké peniaze. Hovoril som si, že načo vlastne vypijem desať tých nealkoholických, to si môžem rovno dať pohár normálneho piva. Po deviatich mesiacoch som si dal jeden pohárik a v tej chvíli pre mňa nič iné neexistovalo. Normálne som sa bavil s kamarátmi, ale v hlave mi cinkalo, že ešte jeden pohárčiček by si si hádam mohol dať. Skončil som pri piatich pivách. Ešte v noci som si chcel trošku uchlipnúť a Marek Minárik, s ktorým som bol na izbe - a Marek už veru má niečo za sebou - mi hovorí: "Branuško, neblázni."

....

.ako vznikol festival Vrbovské vetry?

Dozvedel som sa, že Ľuboslav Petruška, gitarista z Chiki Liki Tu-A, môj kamarát, s ktorým sme sa v minulosti párkrát poriadne ožrali, prestal zhodou okolností piť v ten istý deň ako ja. Keď sme mali prvé výročie nepitia, zorganizoval som vo Vrbovom "Oslavu nepitia a vítanie jari". Pozval som skupinu Chiki Lili Tu-A a ešte nejakého tretieho hosťa. To bol prvý krok. Potom prišlo leto, festival Hodokvas zmenil majiteľa a prvýkrát sme na ňom nehrali. Mali sme Chrbáry, Víťazov a Abusus a ani jednu z týchto skupín na Hodokvas nezavolali. A nezavolali ani Chiki Liki Tu-A, ani Slobodnú Európu. Prišiel som vtedy za Martinkom Višňovským z Chiki Liki Tu-A a hovorím mu: "Dokedy my budeme len tí, čo čakajú, kto ich kde pozve. Spravme si svoj festival a zahrajme si, kedy budeme chcieť". Potom som sa dohodol aj s Whiskym. Stretli sme sa ako kamaráti, zahrali sme si aj s tým rizikom, že ak nikto nepríde, nič za hranie nedostaneme. Tak vznikli Vrbovské vetry. Bolo to pekné a milé a stále sa to snažím robiť tak, aby to bolo pekné a milé. 

To je len pár otázok a odpovedí. Celý rozhovor s Branuškom bude v najbližšom .týždni. Branuško je skutočne kúzelný človek. Veď si prečítajte (prípadne si pustite Karpatské chrbáty, Vrbovských víťazov alebo Abusus) a posúďte sami.