Spoznal som ich ako kníhkupec.

Prichádzali do Artfora minimálne raz za týždeň, niektorí - napríklad Eugen Gindl alebo Egon Gál - v podstate každý deň. Najobľúbenjším časom knihomoľov bol piatok medzi piatou a siedmou hodinou večer - vtedy už totiž boli na novinkovom pulte vyložené všetky nové knihy. Vtedy sa tam stretávali skoro všetci. Pozorný pozorovateľ mohol usúdiť, které knihy stoja za povšimnutie podľa toho, že ich knihomoli brali do rúk. Do užšieho výberu sa dostávali tie, ktoré si navzájom odporúčali a nakoniec často aj kúpili.

Knihomoli milujú knihy. Nielenže ich čítajú, živia sa nimi. Teda, nemôžu bez nich žiť. Hltajú ich, porovnávajú, citujú z nich, zabúdajú na prečítané a znovu to objavujú. Aj keď bývajú v Bratislave, v skutočnosti sú obyvateľmi celého sveta, ba aj paralelných svetov za, či nad týmto svetom. 

Niektorí o knihách, ktoré čítajú aj občas niečo napíšu, no väčšinou čítajú práve kvôli čítaniu. Niektorí čítajú rýchlo, iní pomaly, väčšina z nich majú knihami založené celé svoje obydlia. 

Knihomoli sú zárukou toho, že normálna, papierová kniha tu s nami bude stále. Aj normálne, útulné kníhkupectvo.

Keď v piatok večer, prípadne v sobotu doobeda prídem do Artfora na Kozej ulici, teším sa nielen na knihy, ale aj na to, že tam uvidím Dana Heviera, Petra Zajaca, Borisa Filana, Alojza Rakúsa, Eugena Gindla, Petra Uličného alebo Egona Gála. Keď mi o nejakej knihe povedia, že je dobrá, vždy si ju prečítam (a takmer vždy im následne dám za pravdu).

Mám rád knihomoľov. A hudbožrútov. Ale o nich niekedy nabudúce.