V pondelok vyjde .týždeň s témou venovanou Milanovi Lasicovi. Toto nie je ukážka z tej témy. Toto sú dva kratučké texty, ktoré sa tam nezmestili. A ktoré by bola škoda nezverejniť.

Európska komisia zverejnila Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície. Okrem iného sa tam uvádza, ako vníma verejnosť v jednotlivých štátoch EÚ nezávislosť súdov. Na Slovensku považuje súdy za nezávislé menej ako 30 percent ľudí, čo znamená predposledné miesto. To je dobrá správa, alebo zlá?

Slovensko je svetovo unikátnym laboratóriom demokracie. Krajina mentálne zakrpatených rabov a občiansky nezrelých blbov dokáže vždy znovu a znovu zvoliť do svojho čela verný obraz seba samej aj protipól tohto obrazu. Protipól sa opakovane snaží o demokraciu, ale krajina víťazí.

Z emocionálneho hľadiska je to úplne prirodzená reakcia: po každej živelnej katastrofe hľadáme v duchu vinníka. Racionálnym uvažovaním prídeme vždy k tomu istému záveru: príčinou živelných katastrof sú živly. Pre mnohých z nás však tento racionálny záver nie je emocionálne uspokojivý.

Málokto má k nášmu vystúpeniu na ME povedať niečo viac, ako bývalý ofenzívny záložník, dnes asistent trénera slovenskej futbalovej reprezentácie Samuel Slovák.

Preto nepodporuje vysvietenie mníchovského štadióna dúhovými farbami ako demonštráciu nesúhlasu s maďarským zákonom vynucujúcim autocenzúru v LGBTI otázkach.

Rozhodnutie Paludovho trestného senátu Najvyššieho súdu vo veci objednávky vraždy Jána Kuciaka prijala väčšina z nás so zadosťučinením. Lenže dôvody tohto zadosťučinenia sú často nesprávne. S rozhodnutím Najvyššieho súdu však môžeme byť spokojní aj zo správnych dôvodov.

Podľa minulotýždňového vyjadrenia ministra vnútra je v krajine na vzostupe policajná kriminalita. To povedal nemecký minister vnútra. Náš minister vnútra má iné starosti. Nielen kriminalitu, ale priam vojnu policajtov. Ale nevníma to ako svoje starosti. Tak ďaleko on totiž nedovidí.

Posudzovať tohtoročné hokejové majstrovstvá sveta ako izolovaný turnaj je z hľadiska slovenskej reprezentácie úplne nesprávny pohľad. Bol to len jeden malý, hoci dôležitý krok na dlhej ceste. Malý krok pacienta, ktorý sa odznova učí chodiť.

Martin Horička je spolupracovník .týždňa, jeden z autorov rubriky .história. Nedávno v tejto rubrike písal o Jánovi Ševčíkovi, zabudnutom nekomunistickom spojencovi komunistov. Teraz mu o tejto zvláštnej postave slovenských dejín vyšla kniha. Volá sa Gottwaldov demokrat.